[wfp-forms form-id="897" form-style="all_fields" modal="Yes"]
Memu
ZDRAVOTNÉ POSTIHNUTIE A RODINA
ZDRAVOTNÉ POSTIHNUTIE A RODINA
Rodinám s deťmi s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP) má tiež pomáhať aj obec, mesto a vyšší územný celok (VÚC) formou poskytovania sociálnych služieb.
História diskriminácie
Vývoj postoja ľudskej spoločnosti k jej členom so zdravotným postihnutím možno rozdeliť na tri základné etapy, či tiež prístupy:
Prvá etapa: upieranie práva na život
Na prahu histórie ľudstva boli ľudia so zdravotným postihnutím vnímaní ako veľká príťaž komunity v ktorej žili, preto bola spoločenská mienka naklonená skôr k ich priamej likvidácií. Ľudia so zdravotným postihnutím nemohli prispievať k zabezpečeniu obživy, ale naopak tým, že si vyžadovali určitú pomoc, komunitu, v ktorej žili, ohrozovali. Ak sa narodilo dieťa s viditeľným postihnutím, bolo hneď pri narodení usmrtené alebo nechané napospas divej zveri v hlbinách lesa. Právo na život bolo priznané iba fyzicky zdatným jedincom, ktorí boli schopní plodiť a vychovať potomstvo, uživiť sa a ubrániť svoje mesto, či štát proti nepriateľovi. Za všetky kultúry spomeňme klasický grécky mestský štát Spartu, kde bolo právo na život upierané nielen chorým a postihnutým, ale aj niektorým ženám.
Druhá etapa: opatrovateľstvo a princíp nadradenosti
Novoveké náboženstvá, v tom náboženstvá „veľkej knihy” (judaizmus, kresťanstvo, islam), vniesli do vzťahu k ľuďom s postihnutím opatrovateľstvo, morálnu povinnosť zdravých starať sa o chorých a slabých. Ľudia s postihnutím teda „teoreticky“ mali právo na život, ale podoba ich života bola často nezávideniahodná. Niektoré druhy postihnutia vyvolávali súcit a títo ľudia mohli žiť z milodarov na okraji spoločnosti. Iné však vyvolávali strach a boli zdrojom povier, ktoré boli najmä v stredoveku často podporované aj oficiálnymi cirkevnými inštitúciami. V dôsledku toho napríklad mnoho epileptikov prišlo o život pri pokusoch šarlatánov o vyhnanie diabla z ich tela. Ľudia s psychickým postihnutím zas boli sústreďovaní v ústavoch často horších než väzenia. Opatrovateľský prístup väčšiny spoločnosti k ľuďom s postihnutím šiel ruka v ruke s pocitom nadradenosti zdravých. Človek s postihnutím mal byť rád, že ho nechajú žiť a že sa oň niekto stará.
Už v rannom stredoveku zaznamenávame pokusy o uzatváranie osôb s postihnutím do útulkov či ústavov. Dôvodom bolo jednak praktické hľadisko – boli často pri kláštoroch, ktorých obyvateľky či obyvatelia poskytovali týmto osobám starostlivosť – ale aj „estetické“ hľadisko, pretože napriek deklarovanej láske k blížnemu spoločnosť nemala v láske ľudí, na ktorých vďaka ich postihnutiu nebol príjemný pohľad.
Je zaujímavé, že postoj k ľuďom s postihnutím, najmä v posledných dvoch storočiach minulého tisícročia, je rozdielny v mestských a vidieckych komunitách. Kým v anonymnom mestskom prostredí sa stretávame s útulkami, prípadne špinavými predmestiami, v ktorých sa sústreďovali ľudia s telesným postihnutím živiaci sa žobraním, boli vidiecke komunity schopné osoby s postihnutím začleniť a napriek predsudkom a ponižovaniu poskytnúť im oveľa viac slobody, dôstojnosti a pocitu vlastnej hodnoty v rámci komunity. Kruto pravdivé a pritom veľmi dojemné svedectvo o živote ľudí so zdravotným postihnutím na slovenskom vidieku podávajú napríklad predstavitelia slovenskej klasickej literatúry: Martin Kukučín v poviedke Neprebudený a Božena Slančíková-Timrava v románe Ťapákovci.
V komunistickom Československu sa, podobne ako v Sovietskom zväze a iných „bratských“ krajinách, postoj režimu k ľuďom s postihnutím vyznačoval dvojtvárnosťou. Na jednej strane im poskytoval slušné sociálne dávky a opateru, na druhej strane ich však izoloval v ústavoch a útulkoch, aby nekazili obraz zdravej socialistickej spoločnosti. Možnosti vzdelávania, najmä pre mentálne postihnutých, sociálna starostlivosť alebo služby, podpora rodín s členom so zdravotným postihnutím, to všetko bolo na veľmi nízkej úrovni. Stretnúť občana či občianku s ťažkým zdravotným postihnutím na vozíčku na ulici bolo nemožné. Nikto sa tiež nezoberal tým, či majú títo ľudia prístup do verejných inštitúcií (vrátane fyzického prístupu, veď všade boli schody), do škôl, do obchodu, reštaurácie, apod. Isté druhy zdravotného postihnutia boli dokonca považované pre socialistickú spoločnosť za mimoriadne nebezpečné a nežiadúce. Psychiartická nemocnica bola napríklad v Sovietskom zväze miestom oveľa horším od väzenia či gulagu. Doteraz sú tieto nemocnice v daných krajinách miestom, kde sa „z tradície“ nerešpektuje základné ľudské práva a dôstojnosť pacientov.
Tretia etapa: ľudská dôstojnosť a princíp rovnakého zaobchádzania
Druhá polovica dvadsiateho storočia vniesla pojmy ľudská dôstojnosť a ľudské práva do praktickej politiky a to prijatím základných dokumentov OSN a Rady Európy, ktoré sa rozhodli rešpektovať civilizované krajiny vtedajšieho sveta. Komunistické krajiny uznávali výlučne sociálne práva a svojim občanom (nielen ľudí s zdravotným postihnutím) predkladali tzv. sociálne istoty. Až v posledných rokoch sa aj u nás otvorene hovorí o tom, že základom princípu zákazu diskriminácie je práve uznanie ľudskej dôstojnosti osôb so zdravotným postihnutím a uznanie ich základných ľudských a občianskych práv, na rovnakej úrovni, ako u osôb zdravých (vrátane napr. práva na vzdelanie, vlastníckych práv, práv zúčastňovať sa na správe vecí verejných, apod.). Invalidné dôchodky sú len kompenzáciou sťažených životných podmienok. Predovšetkým ide o to, aby princíp rešpektovania dôstojnosti a rovnakých práv platil tak pre zdravých ako aj pre ľudí so zdravotným postihnutím.
Vo vzťahu k osobám so zdravotným postihnutím pokročila v priebehu posledných desaťročí Európska únia od filozofie opatrovateľstva a nadradenosti k filozofii posilnenia zodpovednosti za rozhodovanie o vlastnom živote. Postupy, ktoré boli do značnej miery založené na súcite a zdôrazňovali bezmocnosť osôb so zdravotným postihnutím sú dnes považované za neprijateľné. Aktivity zamerané na rehabilitáciu jednotlivca či jednotlivkyne s cieľom prispôsobiť ho/ju čo najviac spoločnosti, postupne strieda filozofia zdôrazňujúca nutnosť spoločenských zmien, ktoré by umožnili uspokojovanie potrieb všetkých občanov a občianok, vrátane osôb so zdravotným postihnutím. Osoby so zdravotným postihnutím požadujú rovnaké príležitosti a prístup ku všetkým spoločenským zdrojom, medzi ktoré patrí vzdelanie, nové technológie, zdravotné a sociálne služby, šport a volnočasové aktivity, ale aj spotrebný tovar, výrobky a služby. Tento prístup hovorí, že zdravotné postihnutie nie je zdravotný problém dotyčnej osoby, ale sociálny problém spoločenstva. Je teda na väčšine, aby prispôsobila usporiadanie spoločnosti tak, aby sa v ňom aj ľudia so zdravotným postihnutím cítili ako jej plnohodnotní členovia a členky. V dôsledku toho je spoločnosť bohatšia, lebo využíva aj potenciál ľudí, ktorých v minulosti „odpisovala” a robila závislými na iných.
Sociálna služba
Forma sociálnej pomoci založená na individuálnom prístupe k rodine, ktoré sa ocitli v nepriaznivej sociálnej situácii pod vplyvom narodenia dieťaťa s ŤZP. Aj keď primárnu zodpovednosť za riešenie nepriaznivej sociálnej situácie má rodina, štát jej má pomôcť. Sociálna pomoc pre konkrétneho jedinca/rodinu by mala byť v závislosti od jeho/jej individuálnych potrieb a individuálnych predpokladov sebaaktivizácie. Celé vymedzenie sociálnej služby nájdete na tomto linku: 448/2008 Z. z. Zákon o sociálnych službách | Znenie od 25.04.2020 (zakonypreludi.sk)
Kompenzácie ŤZP
Kompenzácia sociálnych dôsledkov ŤZP je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len ŤZP) poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Nie je daná spodná hranica veku, kedy môže byť dieťa posúdené ako osoba s ŤZP. Obmedzenie vekom je len pri príspevku na opatrovanie, o ktoré je možné požiadať až od 6. roku dieťaťa.
Na kompenzačné príspevky nevzniká nárok automaticky.
Vždy sa individuálne posudzujú konkrétne zdravotný stav, sociálne dôsledky ŤZP a tiež aj majetkové pomery. Sociálne dôsledky ŤZP sa posudzujú ako znevýhodnenie v porovnaní s osobou bez postihnutia rovnakého veku a za rovnakých podmienok, ktoré nie je osoba s TŽP schopná prekonať sama. Napr. ak 6-ročné dieťa nedokáže rozprávať, je znevýhodnené v porovnaní s dieťaťom bez postihnutia.
Ak je dieťa so zdravotným znevýhodnením umiestnené v centre pre deti a rodiny(detské domovy), na základe zákona č. 376/2022 Z. z. a novely zákona o kompenzáciách č. 447/2008 Z. z. môže centrum požiadať v mene dieťaťa so zdravotným znevýhodnením o vyhotovenie parkovacieho preukazu a o priznanie príspevku na osobnú asistenciu ale napr. aj o poskytnutie peňažného príspevku na kúpu pomôcky.
Sociálna kalkulačka
Sociálna kalkulačka je aplikácia, pomocou ktorej rýchlo a jednoducho zistíte, či na základe ochorenia dieťaťa máte nárok na preukaz TŽP, parkovací preukaz a kompenzácie. Po zobrazení výsledku v kalkulačke nájdete linky na žiadosti a kontakt na Váš regionálny úrad práce. Nárok na príspevky od úradu práce sociálnych vecí a rodiny sa odvíja od výšky príjmov a zdravotného stavu. Peňažné príspevky (na rozdiel od preukazu) nemôže poberať úplne každý človek s ŤZP, ale iba ten, koho príjem neprekročí hranicu určenú zákonom
Parkovací preukaz je možné vyhotoviť iba osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. Vek nie je podmienkou, ale základná diagnóza, ktorú vyhľadajte v nasledujúcich riadkoch. Označte a následne sa Vám zobrazí orientačná informácia, či máte nárok na parkovací preukaz pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím.
O tom, komu je možné vystaviť preukaz ZŤP sa dozviete na tomto linku:
Platforma rodín detí so zdravotným znevýhodnením (platformarodin.sk)
Každé dieťa je vzdelávateľné. Aj dieťa so zdravotným znevýhodnením má právo na výchovu a vzdelávanie s využitím špecifických foriem a metód, ktoré zodpovedajú jeho potrebám a na vytvorenie nevyhnutných podmienok, ktoré túto výchovu a vzdelávanie umožňujú.
Právo osôb so zdravotným znevýhodnením na vzdelanie garantujú viaceré právne predpisy.
Výber z tých najdôležitejších slovenských právnych noriem:
Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím
V zmysle čl. 24 Slovenská republika ako zmluvná strana Dohovoru v súvislosti so vzdelávaním osôb so zdravotným znevýhodnením prevzala záväzok zabezpečiť, aby osoby so ZZ neboli na základe svojho zdravotného postihnutia vylúčené zo všeobecného systému vzdelávania. zabezpečiť prístup k inkluzívnemu, kvalitnému a bezplatnému základnému a stredoškolskému vzdelaniu v spoločenstve, v ktorom deti žijú. Poskytnúť primerané úpravy v súlade s individuálnymi potrebami, vrátane personálneho a materiálno-technického zabezpečenia. Podporiť používanie Braillovho písma, alternatívneho písma, posunkovej reči a augmentatívnych a alternatívnych techník komunikácie (AAK).
Ústava SR, Právo na vzdelanie je garantované aj Ústavou SR (čl. 42)
Každý má právo na vzdelanie. Školská dochádzka je povinná. Jej dĺžku po vekovú hranicu ustanoví zákon. (ods. 1)
Občania majú právo na bezplatné vzdelanie v základných školách a stredných školách, podľa schopností občana a možností spoločnosti aj na vysokých školách. (ods. 2)
Zákon ustanovuje za akých podmienok majú občania pri štúdiu právo na pomoc štátu. (ods. 4)
Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (Školský zákon), §144
(1) Dieťa alebo žiak má právo na
a) rovnoprávny prístup ku vzdelávaniu,
b) bezplatné vzdelanie v základných školách a v stredných školách,80)
c) bezplatné vzdelanie pre deti, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné, v materskej škole, ktorá je štátnou školou,
d) vzdelanie v štátnom jazyku a materinskom jazyku v rozsahu ustanovenom týmto zákonom,
e) inkluzívne vzdelávanie a individuálny prístup rešpektujúci jeho rôzne výchovno-vzdelávacie potreby, schopnosti a možnosti, nadanie a zdravotný stav v rozsahu ustanovenom týmto zákonom,
f) bezplatné zapožičiavanie edukačných publikácií na povinné vyučovacie predmety okrem pracovných zošitov,
g) úctu k jeho vierovyznaniu, svetonázoru, národnostnej a etnickej príslušnosti,
h) poskytovanie poradenstva a služieb spojených s výchovou a vzdelávaním,
i) výchovu a vzdelávanie v bezpečnom a hygienicky vyhovujúcom prostredí,
j) organizáciu výchovy a vzdelávania primeranú jeho veku, schopnostiam, záujmom, zdravotnému stavu a v súlade so zásadami psychohygieny,
k) úctu k svojej osobe a na zabezpečenie ochrany proti fyzickému, psychickému a sexuálnemu násiliu,
l) na slobodnú voľbu voliteľných a nepovinných predmetov v súlade so svojimi možnosťami, záujmami a záľubami v rozsahu ustanovenom vzdelávacím programom,
m) na informácie týkajúce sa jeho osoby a jeho výchovno-vzdelávacích výsledkov,
n) na individuálne vzdelávanie za podmienok ustanovených týmto zákonom podľa § 24,
o) náhradu škody, ktorá mu vznikla pri výchove a vzdelávaní alebo v priamej súvislosti s nimi; toto ustanovenie sa nevzťahuje na škodu podľa osobitného predpisu.
(2) Dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami má právo na výchovu a vzdelávanie s využitím špecifických foriem a metód, ktoré zodpovedajú jeho potrebám, a na vytvorenie nevyhnutných podmienok, ktoré túto výchovu a vzdelávanie umožňujú.
(3) Dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami má právo používať pri výchove a vzdelávaní špeciálne edukačné publikácie, multimediálne pomôcky a špeciálne kompenzačné pomôcky; nepočujúcim deťom a žiakom sa zabezpečuje právo na vzdelávanie v slovenskom posunkovom jazyku ako ich prirodzenej komunikačnej forme; nevidiacim deťom a žiakom sa zabezpečuje právo na výchovu a vzdelávanie s použitím Braillovho písma; deťom a žiakom s narušenou komunikačnou schopnosťou sa zabezpečuje právo na výchovu a vzdelávanie prostredníctvom náhradných spôsobov dorozumievania.
Možnosti podpory
Slovenská legislatíva nepozná definíciu pojmu osoba so zdravotným postihnutím. Zdravotné postihnutie môžeme definovať ako akúkoľvek duševnú, telesnú, dočasnú, dlhodobú alebo trvalú poruchu alebo handicap, ktorý osobám so zdravotným postihnutím bráni prispôsobovať sa bežným nárokom života. Zdravotné postihnutie zahŕňa množstvo funkčných obmedzení, ktoré sa vyskytujú v spoločnosti v každej krajine na svete. Môže byť telesné, psychické a kombinované.
Pri výchove a vzdelávaní detí a žiakov so zdravotným znevýhodnením (ZZ) sa postupuje podľa Vzdelávacích programov pre deti a žiakov s mentálnym postihnutím, deti a žiakov so sluchovým postihnutím, deti a žiakov so zrakovým postihnutím, deti a žiakov s telesným postihnutím, deti a žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou, deti a žiakov s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami, deti a žiakov chorých a zdravotne oslabených, deti a žiakov hluchoslepých, žiakov s vývinovými poruchami učenia, žiakov s poruchami aktivity a pozornosti, deti a žiakov s viacnásobným postihnutím, žiakov s poruchami správania.
Dohovor OSN o právach ľudí so zdravotným postihnutím definuje osoby so zdravotným postihnutím ako osoby s dlhodobými telesnými, mentálnymi, intelektuálnymi alebo zmyslovými postihnutiami, ktoré v súčinnosti s rôznymi prekážkami môžu brániť ich plnému a účinnému zapojeniu do spoločnosti na rovnakom základe s ostatnými. Vznik a existencia zdravotného postihnutia predstavuje sociálnu udalosť, ktorá zásadným spôsobom ovplyvňuje život každého človeka. Dopad tejto situácie pociťujú nielen osoby so zdravotným postihnutím, ale aj ich rodiny a dnešná spoločnosť. Tento materiál môže pomôcť školským a mimoškolským pracovníkom lepšie pochopiť tému a uľahčiť im tak orientáciu vo vyučovacom procese. Zároveň im pomôže u žiakov rozvíjať súcit a inkluzívne prostredie.
Profil absolventa primárneho stupňa a nižšieho sekundárneho stupňa je zaloţený na kľúčových spôsobilostiach (kompetenciách), ktoré zahrňujú komplex vedomostí a znalostí, spôsobilostí a hodnotových postojov umožňujúcich jednotlivcovi poznávať, účinne konať, hodnotiť, dorozumievať sa a porozumieť si, začleniť sa do spoločenských vzťahov a osobnostne sa rozvíjať – zjednodušene ide o spôsobilosť uplatniť svoje vzdelanie v pracovnom, občianskom, rodinnom a osobnom živote.
Senzo-motorické postihnutia výrazne ovplyvňujú každodenný život postihnutých jednotlivcov. Venujú sa zvláštnym výzvam, ktoré sa týkajú mobility, vzdelávania, komunikácie a samostatnosti. Ľudia so senzo-motorickými postihnutiami sa často učia spoliehať sa na iné zmysly, ako sú dotyk, hmat a zvuk, aby kompenzovali stratu sluchu alebo zraku. Táto adaptácia vyžaduje odhodlanie a podporu zo strany odborníkov a rodiny. Dôležitým cieľom pri práci s ľuďmi so senzo-motorickými postihnutiami je zabezpečiť inkluzívne prostredie a rovnaké príležitosti pre ich plné zapojenie do spoločnosti. To môže zahŕňať použitie asistívnych technológií, špeciálneho vzdelávania a podpory vo forme služieb terapeuta alebo iných odborníkov na rehabilitáciu. Dôležité je aj zvyšovanie povedomia a rešpektovanie individuálnych potrieb a schopností týchto jednotlivcov, aby sa dosiahla plná integrácia do spoločnosti. Dôležité je, že nie všetci takto zdravotne postihnutí jednotlivci majú rovnaké potreby alebo zručnosti, preto je dôležité prispôsobiť podporu a technologické riešenia ich individuálnym potrebám. Je to náročná výzva, ale s podporou rodiny, komunity a príslušných odborníkov môžu ľudia so slepotou a hluchotou dosiahnuť aspoň určitú mieru samostatnosti a určite aj úspechu vo svojom živote.
Ak vás premáha neistota čo bude s dieťaťom, keď nemôže chodiť na terapie, nechajte sa inšpirovať skúsenosťami rodičov, ktorí majú zdravotne postihnuté deti.
Každé dieťa sa učí počas celého dňa. Doma máme množstvo príležitostí na to, aby sme dieťa rozvíjali, učili nové veci a zručnosti. Opakované činnosti sú rutiny, ktoré robíme pravidelne a dostatočne často, aby sa dieťa počas nich dokázalo naučiť nové zručnosti a zapamätať si ich.
Dôležitým predpokladom na rozvíjanie dieťaťa doma je:
- aby dieťa aj rodič boli v komforte,
- aby sme správne vybrali, ktorú aktivitu chceme počas dňa rozvíjať a akým spôsobom,
- v prípade potreby využiť konzultáciu s poskytovateľom služby včasnej intervencie, odborníka z poradenského centra môjho dieťaťa, iným terapeutom, ktorý pozná naše dieťa. Využime jedinečnú príležitosť scitlivovať odborníkov na možnosť rozvíjať dieťa v jeho bežnom prostredí. (kontaktovať ich môžete telefonicky, mailom)
- začať postupne, najskôr len s jednou aktivitou,
- prispôsobiť aktivitu dieťaťu a situácii v rodine,
- vedieť ako na to!
Ponožková guľovačka
Autor: Mgr. Jana Repaská MOT, OTR/L
Aktivitou rozvíjame
Senzorické – vestibulárne, proprioceptívne, hmatové a zrakové vnímanie, koordinácia tela, motorické plánovanie, samoreguláciu, stupňovanie sily, koordináciu ruka oko, zdieľanie radosti z hry, reč.
Materiál
Poskrúcané ponožky, materiál na postavenie steny, stopky, dve deti alebo dospelý + dieťa.
Hra
Pomôžte vášmu dieťaťu postaviť rozdeľovaciu stenu, napríklad zo stoličiek prikrytých dekou. Rozdeľte si ponožky na polovicu a dohodnite si pravidlá hry: napr. hádže sa od krku dole, ak trafíš do tváre, hra končí a musíme si oddýchnuť a upokojiť sa, aby sme si neublížili. Keď zazvonia stopky, hra sa skončila a ostaneme stáť ako zmrazené sochy. Hru odštartujete spustením stopiek (s malými deťmi obyčajne nastavíme 30 sekúnd, s väčšími aj 1 minútu).
Hra môže byť prispôsobená aj pre nechodiace deti, upravením pravidiel hry (napr. rozdeľovacia stena ja nižšia, hráme v sede, prípadne použite pokrievku od hrnca ako štít.
Pravidlá
Dodržte pravidlá hry. Ak niekto trafí niekoho do tváre, alebo niekto hádže veľmi silno, musíte hru na minútu až dve zastaviť a vysvetliť, prečo je to nebezpečné a hlavne si ukázať a precvičiť správny spôsob hádzania. Deti sa učia vyskúšaním a precvičením, rozprávanie nestačí. Táto prestávka nie je na pokarhanie, ale vysvetlenie, zachovajte pokoj a neobviňujte dieťa, že niečo urobilo naschvál. Ak urobí tú istú vec 3x potom, je to pravdepodobne naschvál a vtedy treba hru ukončiť a vrátiť sa k nej až po určitom čase. Ukončenie hry nie je trest, ale čas, aby sme mohli „lepšie ovládať naše ruky“, precvičili správne hádzanie, aby sme nikomu nechtiac neublížili.
Nezabudnite, že hra je hrou, ak sa ju hráte spolu, spolu máte radosť z hry, nadväzujte očný kontakt, usmievajte sa a povzbudzujte dieťa (chváľte za správne hádzanie).
Ak sa vášmu dieťatku hra páči, druhýkrát ho poproste, aby postavilo stenu samo, pri tejto aktivite si dieťa precvičí koordináciu, motorické plánovanie, priestorové videnie a uvedomenie si priestoru.
Je to mäkké, drsné, hladké?
Autor: PaedDr. Martina Rzymanová
Pozbierajte po byte predmety s rôznym povrchom: hladké, drsné, pichľavé (nie nebezpečné), s rôznymi výstupkami, s vrúbkami, lesklé, chlpaté. Spolu s dieťaťom spoznávajte materiály, rukami, ale napríklad aj bosými nôžkami. Dieťa môžete s niektorými materiálmi hladkať, štekliť. Pri hre pomenovávajte povrchy: „Toto je drsné, hladké, pichľavé.“
Ak už dieťa pozná materiál, prípadne vie priradiť rovnaký k rovnakému, môžete urobiť obmenu a vytvoriť novú hru. Ak máte dva kusy rovnakého predmetu, alebo môžete predmet rozstrihnúť, jeden kus dajte do nepriehľadnej tašky a druhý nechajte na stole. Úlohou dieťaťa bude pomenovať alebo ukázať správny predmet pred sebou na stole, prípadne ktorý držíte v ruke, prípadne v taške. Začnite s jedným predmetom v taške a dvoma na stole a pomaly pridávajte počet predmetov na stole a až keď viete, že dieťatko pozná všetky Vaše predmety, potom pridajte ďalší predmet do tašky. Na začiatok to môžu byť hlavne známe a pre dieťa často používané predmety, napr. lyžička, pohár, kľúč, ceruzka, kocka, korálik, autíčko a pod.
Aktivitou rozvíjame
Senzorické – taktilné/hmatové vnímanie, predmatematické pojmy, komunikáciu, reč, pamäť, striedanie rolí.
Náš tip
Urobte si hmatové pexeso: nastrihajte z látok s rôznym povrchom rovnaké štvorce. Prilepte štvorčeky napríklad na kartón. Hmatové pexeso hrajte so zaviazanými očami.
Nezabudnite
Hru prispôsobte veku a zmyslovému vnímaniu dieťaťa.Hra je hrou, ak budete hádať aj vy a niekedy sa aj pomýlite.
Domáca kapela
Autor: PaedDr. Martina Rzymanová
Voľný čas môžete tráviť rôznorodo, v závislosti od záujmov Vášho dieťaťa – napríklad aj vytvorením si domácej kapely, prostredníctvom ktorej umožníte Vašim deťom vytvárať zvuky aj bez klasických hudobných nástrojov.
Pre túto hru budete potrebovať: hrnce, varešky, rôzne plechovky, tuby, rúry, misky… čo máte doma, prípadne čo si vyberie Vaše dieťa. Hrať sa dá skoro na všetkom, len to treba skúsiť.
Aktivitou rozvíjame
Sluchové vnímanie, motoriku, koordináciu pohybov, spoluprácu, striedanie rolí.
Náš tip
Nechajte deti experimentovať samé, skúšať, aký predmet vydáva aký zvuk.
Pri deťoch so slabšou motorikou im asistujte pri hraní.
Ukážte deťom, ako meniť tempo a rytmus hrania na nástroje: rýchlo-pomaly, tichšie- hlasno, vytvárajte rôzne rytmy.
Striedajte sa v tom, kto bude vymýšľať nový rytmus alebo určí tempo bubnovania.
Jeden bubnuje na nejaký nástroj, ostatní so zatvorenými očami hádajú, na čo dieťa bubnovalo alebo sa snažia zopakovať rytmus.
Nezabudnite
Každá hra môže byť zábavou, keď necháte svoje dieťa/deti pustiť uzdu fantázii.
Nechajte dieťa rozhodovať, kto, na aký „nástroj“ a v akom rytme bude hrať. Niekedy ho nechajte len robiť dirigenta, ak nestojí o žiaden hudobný nástroj.
Sluchové pexeso
Autor: PaedDr. Martina Rzymanová
Sluchové vnímanie je pre rozvoj reči veľmi dôležité a preto je super pre deti vymýšľať hrové aktivity zamerané na sluch, napríklad aj formou domácky vyrobeného sluchového pexesa. Podstatou je naplniť prázdne fľaše od jogurtového mlieka (alebo krabičky od kinderiek) rôznymi materiálmi. Dvojice fliaš naplňte vždy rovnakou náplňou: ryža, piesok, legové kocky, kamienky, voda, skrutky.
Začnite tým, že najprv spoznávate zvuky – s krabičkami hrkáte a hádate, čo to asi je. Neskôr môžu deti spolu s Vami hľadať dvojice rovnakých zvukov ukrytých vo fľaštičkách.
Aktivitou rozvíjame
Sluchovú pamäť, rozumové schopnosti, senzorické – sluchové a hmatové vnímanie, predmatematické pojmy.
Náš tip
Pri hľadaní dvojíc dajte deťom najprv maximálne 3 dvojice zvukov, ktoré sú výrazne odlišné (napr. klince, piesok, 1 korálku).
Užívajte si hru, kým dieťa zaujíma. Keď prestane, odložte ju na neskôr. Pri určovaní zvukov môžete použiť aj kartičky a fotografie ryže, kamienkov a pod.
Nezabudnite
Dieťa potrebuje najprv porozumieť princípu hry. Ak dvojicu nevie nájsť, hľadajte spolu s ním.
Až keď zvládne jednoduchú úroveň hry, postupne pridávajte jemnejšie odtiene medzi zvukmi (šošovica, korálky, voda).
Dinosaurus vo vajíčku
Autor: Mgr. Jana Repaská MOT, OTR/L
Materiál na hru
Balóny, plastové figúrky (napr. dinosaury), nožničky, prázdna miska, miska s teplou vodou, dva poháre (môže byť malý a veľký).
Pripravte si ľadové vajíčko: vložte plastovú figúrku do balóna, natiahnite balón na vodovodnú rúrku a napustite do balóna vodu. Dajte málo vody, aby ste mohli balón zaviazať. Vložte balón na noc do mrazničky.
Zmrazený balón – „vajíčko“ položte do prázdnej misky, pomôžte ho vášmu dieťatku otvoriť, môžete mu pomôcť použiť nožnice, aby rozstrihlo balón a olúpalo „vajíčko“. Do druhej misky dajte teplú vodu, naozaj teplú, nie horúcu, aby sa Vaše dieťatko neobarilo.
Umožnite dieťaťu hrať sa s vajíčkom až kým sa ľad neroztopí, aby zistilo, čo bolo vo vnútri. Takto si bude trénovať trpezlivosť.
Aktivitou rozvíjame
Senzorické – proprioceptívne, hmatové, zrakové vnímanie a sústredenie, koordináciu ruka – oko, motorické plánovanie, reč.
Náš tip
Hra je veľmi populárna hlavne u chlapcov, ale pri obmene hračky zmrazenej vo vajíčku zaujme aj dievčatá.
Pri hre sa dobre zabavia aj imobilné detičky.
Hra je nevyhnutná pre rozvoj seba- obslužných zručností (nalievanie do pohára, zapínanie gombíka, strihanie nožničkami).
Nezabudnite, že hra je hrou vtedy, ak sa ju hráte spolu.
Rozprávajte sa o tom, čo robíte, čo vidíte, ako sa objavuje figúrka, čo cítite (teplá voda, studený ľad, drsná noha dinosaura a podobne).
Zvládneš to nohami
Autor: Mgr. Jana Repaská MOT, OTR/L
Materiál na hru
Poskrúcané ponožky, ktoré nám ostali na zemi po ponožkovej guľovačke a nádoba, do ktorej ich pozbierame.
V izbičke si pripravte voľný priestor a do stredu tohto priestoru si položte nádobu, do ktorej budete zbierať ponožky. S pomocou Vášho dieťatka si prineste ponožky a poukladajte ich blízko nádoby. Dieťa si sadne na zem a použije iba nohy, aby pozbieralo ponožky. Aktivitu zjednodušíte, keď ponožky poukladáte okolo nádoby (30 – 40 cm, záleží od toho, aké dlhé nôžky dieťa má) tak, aby Vaše dieťatko mohlo chytiť jedno klbko nohami a vložilo ho do misky pootočením sa rukami na zadočku.
Aktivitou rozvíjame
Senzorické – proprioceptívne, hmatové a zrakové vnímanie, koordináciu tela, svalstvo trupu a horných končatín, motorické plánovanie, koordináciu noha – oko, trpezlivosť.
Náš tip
Aktivitu vždy prispôsobte zručnostiam dieťaťa.
Ak má dieťa motorické problémy, skúste hru s Vašou asistenciou, napríklad aj na stoličke.
Nezabunite sa zabávať
Nezabudnite, že hra je hrou, ak sa ju hráte spolu, pridajte sa k Vášmu dieťaťu a aj Vy zbierajte ponožky.
Ponožky môžete farebne rozdeliť a urobiť si preteky, kto dá svoje farby do nádoby skôr.
Ukážte, že sa Vám hra páči, nadväzujte očný kontakt, usmievajte sa a povzbudzujte ho (chváľte za správne uchopenie ponožky a položenie do nádoby).
Táto aktivita posilní brušné svalstvo a horné končatiny, ktoré sú veľmi dôležité pre sedenie pri stole počas čítania, písania a počítania.
Skoč, keď počuješ zvuk
Autor: PaedDr. Martina Rzymanová
Vyznačte na zemi body, napríklad ich môžete vystrihnúť z farebného papiera.
Vytvorte z bodov krátku dráhu. Ak je detí viac a máte na to priestor, spravte dráhu pre každé dieťa.
Deti sa postavia na prvý bod svojej dráhy.
Vezmite bubienok a dohodnite sa s deťmi, že keď buchnete na bubon, skočia z jedného bodu na nasledujúci. Keď je bubon ticho, deti stoja. Keď znova počujú zvuk, skočia.
Aktivitou rozvíjame
Senzomotorickú stránku – rovnováhu a koordináciu celého tela, hrubú motoriku, sluchovú pozornosť, predmatematické predstavy.
Náš tip
Staršie deti môžu zvuky počítať. Zabubnujte napr. 2x a deti skočia o dva body dopredu. Zabubnujte 3x a skočia o tri body vpred.
Pre imobilné deti môžete hru prispôsobiť tak, že dieťaťu dáte body na stenu do výšky ich rúk (dráha je na stene, nie na podlahe). S Vašou asistenciou dieťa buchne po danom bode toľkokrát, koľkokrát zabubnujete na bubon, či cinknete na triangel, prípadne na hrniec, ak doma nemáte bubon ani triangel).
Nezabudnite
Každá hra je pre Vaše dieťa zábavou, keď ste jej súčasťou.
Nezabudnite sa vymeniť, dieťa bubnuje a Vy skáčete 🙂
Pavúčia dráha
Autor: PaedDr. Martina Rzymanová
Pripevnením špagátu alebo dlhej gumy o nábytok vytvorte pavučinu.
Na špagát môžete zavesiť hrkálky, zvončeky. Úlohou detí je preliezať, podliezať špagátiky, nerozhýbať zvončeky.
Staršie deti môžu mať úlohu ešte sťaženú – budú mať cez pavučinu preniesť loptičku na lyžičke alebo knižku na hlave.
Malé deti môžu pavučinu aj podliezať.
Rozvíjame
senzorické vnímanie: vestibulárny a proproceptívny systém (rovnováhu, koordináciu celého tela), hrubú motoriku, motoriku, koordináciu pohybov, spoluprácu
Náš tip
Skúste ako súčasť tejto aktivity súťaž, kto prvý prejde cez pavúčiu sieť.
Pri dieťati na vozíku môžete vytvoriť pravidelnú sieť, tak by ste mohli s vozíkom prejsť popri špagáte alebo mu vytvoriť dráhu na zemi z fliaš od minerálky.
Nezabudnite
Hra je hrou, keď sa budete hrať a zdieľať svoje dojmy spoločne. Zbližuje a upevňuje vzťahy v rodine.v
Nízke šance dostať sa do škôl, nedostupnosť opatrovateľských služieb, ale aj finančné či emocionálne vyčerpanie rodičov – to všetko okrem samotnej diagnózy šťažuje život rodinám detí so zdravotným znevýhodnením.
Mobilita
Navigácia v meste: Nevidiaci a nepočujúci sa musia spoľahnúť na svoje zvyšné zmysly a technologické pomôcky, ako sú palička alebo navigačné aplikácie pre nepočujúcich Tieto pomôcky im pomáhajú určiť smer a bezpečne sa pohybovať v mestskom prostredí.
Cestovanie verejnou dopravou: Pre cestovanie autobusmi, vlakmi alebo metrom musia nevidiaci alebo nepočujúci jednotlivci dôverovať ozvučeným informáciám, značkám alebo osobám, ktoré im môžu pomôcť s orientáciou.
Inkluzívne vzdelávanie: Vzdelávacie inštitúcie sa snažia vytvoriť inkluzívne prostredie pre nevidiacich alebo nepočujúcich študentov. To zahŕňa použitie špeciálnych učebných pomôcok, braillového písma, a tlmočníkov do posunkovej reči.
Vzdelávanie vo vzťahu k svojim potrebám: Osoby so zrakovým alebo sluchovým postihnutím sa učia kompenzovať svoje obmedzenia tým, že sa sústredia na svoje silné stránky. Napríklad nevidiaci študenti sa môžu špecializovať na braillové písanie alebo hmatovú matematiku.
Komunikácia s okolím
Braillovo písmo: Pre nevidiacich je dôležité ovládať braillovo písmo, ktoré je pre nich základným spôsobom komunikácie a čítania. Nepočujúci sa často učia znakový jazyk, ktorým môžu komunikovať s ostatnými počujúcimi aj nepočujúcimi. Takýmto spôsobom sa môžu zapojiť do rozhovorov a vyjadrovať svoje myšlienky.
Domáca samostatnosť: Nevidiaci alebo nepočujúci sa učia organizovať svoje domácnosti tak, aby boli schopní vykonávať bežné úlohy, ako je príprava jedla, upratovanie a osobná hygiena.
Práca a kariéra: Mnoho nevidiacich alebo nepočujúcich dosahuje úspech vo svojej kariére. Pomáhajú si technologickými pomôckami a prispôsobeniami na pracovisku, ako sú textové konvertory pre slepých alebo taktické oznámenia pre hluchých.
Rodičovský príspevok
Pokiaľ ide o systém štátnej sociálnej podpory, s deťmi s dlhodobo nepriaznivým stavom sa možno stretnúť napr. pri uplatnení nároku na rodičovský príspevok a príspevok na starostlivosť o dieťa.
Týmito príspevkami štát prispieva rodičovi alebo fyzickej osobe, ktorej je dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na úhradu výdavkov vynaložených na starostlivosť o dieťa do troch rokov veku dieťaťa alebo do šiestich rokov veku dieťaťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom. S cieľom podporiť náhradnú starostlivosť o dieťa, pozitívne treba hodnotiť skutočnosť, že rodičovský príspevok patrí aj na dieťa, ktoré nie je dieťaťom s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a to do šiestich rokov veku, ak je zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov. Doba poskytovania rodičovského príspevku v tomto prípade je najdlhšie tri roky od právoplatnosti prvého rozhodnutia o zverení dieťaťa do starostlivosti tej istej oprávnenej osobe. Dňom 1. januára 2020 nastala zásadná zmena pokiaľ ide o výšku rodičovského príspevku. Týmto dňom suma rodičovského príspevku sa upravila v závislosti od toho, či oprávnenej osobe sa pred vznikom nároku na rodičovský príspevok sa vyplácala alebo nevyplácala jedna z dávok nemocenského poistenia a to materské.
Výška rodičovského príspevku sa upravila na sumu 270 € mesačne, resp. 370 € mesačne, ak sa oprávnenej osobe, ktorá o rodičovský príspevok požiadala, pred vznikom nároku na rodičovský príspevok vyplácalo z dôvodu starostlivosti o toto dieťa materské alebo obdobná dávka ako materské. Tým, že suma rodičovského príspevku platná k 31. decembru kalendárneho roka sa upravuje od 1. januára kalendárneho roka koeficientom, ktorým boli upravené sumy životného minima, pre rok 2022 je výška rodičovského príspevku 280,00 eur mesačne alebo 383,80 eur mesačne , ak sa oprávnenej osobe, ktorá o rodičovský príspevok požiadala, pred vznikom nároku na rodičovský príspevok vyplácalo z dôvodu starostlivosti o toto dieťa materské alebo obdobná dávka ako materské v členskom štáte. Pre poskytovanie vyššej sumy rodičovského príspevku nie je podmienka ekonomickej činnosti, ale výplata materského. Aj keď sa jedná o podstatné zvýšenie sumy rodičovského príspevku a táto právna úprava predstavuje za posledné roky najvyšší nárast, treba sume tejto dávky venovať aj naďalej pozornosť. Cieľom rodičovského príspevku je posilnenie podpory.
Zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Zákon č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov 391 Od januára 2023 výška rodičovského príspevku bude v sume 301 eur mesačne, a ak sa oprávnenej osobe pred vznikom nároku na rodičovský príspevok vyplácalo z dôvodu starostlivosti o toto dieťa materské alebo obdobná dávka ako materské v členskom štáte výška tohto príspevku bude 412,60 eur mesačne. 319 rodín s deťmi v predškolskom veku a zmiernenie rozdielu v strate príjmu zo zárobkovej činnosti rodiča, ktorý poberal materské. Vyššie uvedené sumy rodičovského príspevku sa poskytnú oprávnenej osobe aj v prípade, ak sa stará o viac detí do troch rokov veku, prípadne do šiestich rokov veku, napr. o jednoročné a dvojročné dieťa. To znamená, že v tomto prípade sa suma rodičovského príspevku nezdvojnásobí.
Iná situácia je, ak oprávnená osoba zabezpečuje riadnu starostlivosť o dve a viac súčasne narodených detí. V tomto prípade sa rodičovský príspevok zvyšuje o 25 % na každé dieťa, ktoré sa narodilo súčasne. Pri poskytovaní rodičovského príspevku však môže dôjsť aj k zníženiu jeho sumy, nakoľko suma tejto štátnej dávky sa zníži o 50 %, ak oprávnená osoba nedbá najmenej tri po sebe nasledujúce kalendárne mesiace o riadne plnenie povinnej školskej dochádzky ďalšieho dieťaťa v jej starostlivosti. Rodičovský príspevok sa v tejto sume poskytuje najmenej počas troch kalendárnych mesiacov od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom škola oznámila úradu práce sociálnych vecí a rodiny, že oprávnená osoba nedbá najmenej tri po sebe nasledujúce kalendárne mesiace o riadne plnenie povinnej školskej dochádzky ďalšieho dieťaťa v jej starostlivosti. Nárok na rodičovský príspevok je vylúčený v prípade súbehu rodičovského príspevku a materského alebo obdobnej dávky ako materské v členskom štáte a suma materského alebo obdobnej dávky ako materské v členskom štáte za celý kalendárny mesiac je vyššia ako suma rodičovského príspevku. Ak však oprávnenej osobe sa vypláca za celý kalendárny mesiac materské alebo obdobná dávka ako materské v členskom štáte v sume nižšej, ako je suma rodičovského príspevku, rodičovský príspevok je počas tohto obdobia v sume určenej ako rozdiel medzi sumou rodičovského príspevku a sumou materského alebo obdobnej dávky ako materské v členskom štáte.
Príspevok na starostlivosť o dieťa
V systéme štátnej sociálnej podpory a to z hľadiska starostlivosti o dieťa do troch rokov veku alebo do šiestich rokov veku, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom osobitné postavenie má príspevok na starostlivosť o dieťa, ktorý je upravený v zákone č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Je to dávka, ktorú štát obdobne ako rodičovský príspevok poskytuje oprávnenej osobe na úhradu výdavkov vynaložených na starostlivosť o dieťa do troch rokov veku alebo do šiestich rokov veku, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom.
Hmotná núdza
Hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. Pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi sa započítavajú príjmy členov domácnosti. Medzi členov domácnosti sa započítavajú aj nezaopatrené deti, podľa zákona o prídavku na dieťa, plnoleté deti, deti do 25 rokov veku, ktoré nemajú príjem alebo majú príjem nižší ako polovica mesačnej minimálnej mzdy, V rámci hmotnej núdze sa poskytuje viacero príspevkov, avšak ani jeden nezohľadňuje prítomnosť dieťaťa s dlhodobo nepriaznivým stavom v domácnosti.
Sociálne služby na podporu rodiny s deťmi
Sociálnou službou, ako jednu z foriem systému sociálnej pomoci, treba rozumieť odbornú činnosť, obslužnú činnosť alebo ďalšiu činnosť alebo súbor týchto činností, ktoré sú zamerané na prevenciu vzniku nepriaznivej sociálnej situácie, riešenie nepriaznivej sociálnej situácie alebo zmiernenie nepriaznivej sociálnej situácie fyzickej osoby, rodiny alebo komunity a vo vzťahu k dieťaťu k zabezpečeniu starostlivosti o dieťa z dôvodu situácie v rodine, ktorá vyžaduje pomoc pri starostlivosti o dieťa. Ide o sociálne služby vymedzené v zákone č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov(ďalej len „zákon o sociálnych službách“).
Nepriaznivá sociálna situácia je legislatívne vymedzená ako ohrozenie fyzickej osoby sociálnym vylúčením alebo obmedzenie jej schopnosti sa spoločensky začleniť a samostatne riešiť svoje problémy z taxatívne vymedzených dôvodov, medzi ktoré parí aj ohrozenie jej vývoja z dôvodu jej zdravotného postihnutia, ak ide o dieťa do siedmich rokov veku, ťažké zdravotné postihnutie alebo nepriaznivý zdravotný stav, výkon opatrovania fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.
Služba na podporu zosúlaďovania rodinného života a pracovného života
V rámci sociálnych služieb osobitný význam majú sociálne služby na podporu rodiny s deťmi a to pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa, pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa v zariadení dočasnej starostlivosti o deti, služba na podporu zosúlaďovania rodinného života a pracovného života, služba na podporu zosúlaďovania rodinného života a pracovného života v zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa a služba včasnej intervencie. Pokiaľ ide o dieťa s nepriaznivým zdravotným stavom zákon o sociálnych službách konkretizuje službu na podporu zosúlaďovania rodinného života a pracovného života, práve ak ide o dieťa do troch rokov veku alebo do šiestich rokov veku, ak je dieťaťom s nepriaznivým zdravotným stavom. V tomto prípade sa tento druh sociálnej služby poskytuje do 31. augusta bezprostredne nasledujúceho po dovŕšení troch rokov veku dieťaťa alebo šiestich rokov veku dieťaťa, ak je dieťaťom s nepriaznivým zdravotným stavom. V rámci tohto druhu služby sa poskytujú bežné úkony starostlivosti o dieťa, pomoc pri príprave na školské vyučovanie a výchova s výnimkou služby poskytovanej formou starostlivosti o dieťa v detskej skupine.
Dôležité linky a kontakty
Sociálna ochrana osôb so zdravotným postihnutím (uniba.sk)
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Špitálska 4,6,8, 816 43 Bratislava
Mgr. Lucia Záhoráková
Č. d.: 104 – 1. Posch. Budova B
Tel.č.: 02/20462107, Email: lucia.zahorakova@employment.gov.sk
JUDr. Ján Gabura,
Č. d.: 104 – 1. Posch. Budova B
Tel.č.: 02/20462105, Email: jan.gabura@employment.gov.sk
Odporúčané stránky:
Domov – Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím (komisarprezdravotnepostihnutych.sk)
vyhody-drzitelov-preukazov-tzp.docx (live.com)
- zoznam zliav pre držiteľov preukazu ZŤP
Kalkulačka peňažného príspevku na opatrovanie – MPSVR SR (gov.sk)
VP pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením – ŠPÚ (statpedu.sk)
- Vzdelávacie programy pre žiakov so všetkými stupňami postihnutí
Za mnohé informácie ďakujeme aktívnym rodičom, obhajujúcim práva svojich zdravotne postihnutých detí. Všetko dôležité od nich nájdete na tejto stránke:
Platforma rodín detí so zdravotným znevýhodnením (platformarodin.sk)
Na tejto stránke nájdete potrebné žiadosti.
Platforma rodín detí so zdravotným znevýhodnením (platformarodin.sk)
