Zdravotné postihnutie a inklúzia v školských a mimoškolských zariadeniach

Slovenská legislatíva nepozná definíciu pojmu osoba so zdravotným postihnutím. Zdravotné postihnutie môžeme definovať ako akúkoľvek duševnú, telesnú, dočasnú, dlhodobú alebo trvalú poruchu alebo handicap, ktorý osobám so zdravotným postihnutím bráni prispôsobovať sa bežným nárokom života. Zdravotné postihnutie zahŕňa množstvo funkčných obmedzení, ktoré sa vyskytujú v spoločnosti v každej krajine na svete. Môže byť telesné, psychické a kombinované.

Pri výchove a vzdelávaní detí a žiakov so zdravotným znevýhodnením (ZZ) sa postupuje podľa Vzdelávacích programov pre deti a žiakov s mentálnym postihnutím, deti a žiakov so sluchovým postihnutím, deti a žiakov so zrakovým postihnutím, deti a žiakov s telesným postihnutím, deti a žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou, deti a žiakov s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami, deti a žiakov chorých a zdravotne oslabených, deti a žiakov hluchoslepých, žiakov s vývinovými poruchami učenia, žiakov s poruchami aktivity a pozornosti, deti a žiakov s viacnásobným postihnutím, žiakov s poruchami správania.

Dohovor OSN o právach ľudí so zdravotným postihnutím definuje osoby so zdravotným postihnutím ako osoby s dlhodobými telesnými, mentálnymi, intelektuálnymi alebo zmyslovými postihnutiami, ktoré v súčinnosti s rôznymi prekážkami môžu brániť ich plnému a účinnému zapojeniu do spoločnosti na rovnakom základe s ostatnými. Vznik a existencia zdravotného postihnutia predstavuje sociálnu udalosť, ktorá zásadným spôsobom ovplyvňuje život každého človeka. Dopad tejto situácie pociťujú nielen osoby so zdravotným postihnutím, ale aj ich rodiny a dnešná spoločnosť. Tento materiál môže pomôcť školským a mimoškolským pracovníkom lepšie pochopiť tému a uľahčiť im tak orientáciu vo vyučovacom procese. Zároveň im pomôže u žiakov rozvíjať súcit a inkluzívne prostredie.

Cieľ materiálu:

Pochopenie a rešpektovanie rôznorodosti v zdravotných stavoch ľudí.

Vytváranie inkluzívneho a súcitného prostredia v škole.

Vytváranie opory – ako byť spoľahlivým učiteľom alebo spolužiakom pre deti so zdravotnými postihnutiami.

Čo je zdravotné postihnutie?

Zdravotné postihnutie je stav, kedy má jednotlivec nejaký druh fyzického, senzorického, mentálneho alebo emocionálneho obmedzenia, ktoré môže ovplyvňovať jeho schopnosť vykonávať bežné denné aktivity a interagovať so svojím okolím. Zdravotné postihnutia môžu byť vrodené, alebo sa môžu vyvinúť v priebehu života jednotlivca.

Typy zdravotných postihnutí:

Zdravotné postihnutia sa môžu líšiť vo svojej závažnosti a vplyve na každodenný život. Niektoré postihnutia môžu byť mierne a jednotlivec s nimi môže žiť plnohodnotný život s minimálnymi obmedzeniami, zatiaľ čo iné môžu byť závažnejšie a vyžadovať intenzívnejšiu starostlivosť a podporu. Je dôležité mať na pamäti, že postihnutia neovplyvňujú len jednotlivca, ale aj jeho rodinu a spoločenstvo, a preto je dôležité vytvárať inkluzívne prostredie a podporovať osoby so zdravotnými postihnutiami. Inklúzia a porozumenie pre telesné postihnutia sú kľúčové pre budovanie inkluzívnej spoločnosti, kde sú všetci jednotlivci rešpektovaní a podporovaní vo svojom úsilí dosiahnuť svoj potenciál, nezávisle od svojho zdravotného stavu.

Telesné postihnutia

Ide o fyzické obmedzenia pohybu alebo funkcií tela. Zahŕňajú postihnutia dolných končatín, oslabenie svalov, paralýzu (strata pohybu) a iné. Telesné postihnutia sú komplexnou témou, ktorá sa týka fyzických obmedzení a porúch, ktoré ovplyvňujú pohybový aparát a funkcie tela. Tieto postihnutia môžu mať rôzne príčiny, vrátane genetických faktorov, traumatologických zranení, chorôb alebo zhoršeného vývoja. Telesné postihnutia môžu mať rôznu závažnosť a ovplyvňovať každodenný život postihnutých jednotlivcov v rôznej miere.

Samozrejme, majú výrazný vplyv na kvalitu života jednotlivca, pretože obmedzujú jeho schopnosť vykonávať bežné denné aktivity, ako sú obliekanie, stravovanie, hygiena alebo samostatná mobilita. V dnešnej dobe však existujú rôzne terapeutické a technologické metódy, ktoré pomáhajú ľuďom so zdravotnými postihnutiami zlepšiť svoju samostatnosť a kvalitu života. A tiež im môžeme pomôcť my.

Príklady telesných postihnutí

Paralýza

Ide o úplnú stratu pohybu v určitej časti tela. Paralýza môže byť spôsobená napríklad poranením miechy alebo mozgu. Typickým príkladom je paraplegia, pri ktorej sú postihnuté dolné končatiny, a quadriplegia, ktorá postihuje všetky štyri končatiny.

Amputácie

Amputácia je chirurgický zákrok, pri ktorom sa odstráni časť tela, ako napríklad končatina. Táto situácia môže nastať v dôsledku nehôd, závažných chorôb alebo prirodzeného vývoja.

Ortopedické postihnutia

Ide o poruchy štruktúr kostí a kĺbov, ktoré ovplyvňujú schopnosť pohybu a stability tela. Príkladom je skolióza (krivý chrbát) alebo osteoartritída.

Neurologické postihnutia

Tieto postihnutia ovplyvňujú nervový systém a môžu mať rôzne dôsledky, ako sú poruchy rovnováhy, koordinácie alebo motorických funkcií. Príkladom je roztrúsená skleróza (RS) alebo mŕtvica.

Senzo-motorické postihnutia

Tieto postihnutia ovplyvňujú zmyslové vnímanie. Príklady zahŕňajú sluchové postihnutia (hluchota alebo čiastočná strata sluchu) a zrakové postihnutia. Sú to závažné zdravotné stavy, ktoré kombinujú zhoršené senzorické vnímanie so zníženou motorickou funkciou. Tieto postihnutia ovplyvňujú jednotlivcov v oblasti ich schopnosti vnímať, interpretovať a reagovať na stimuly z okolia. Dva hlavné typy senzo-motorických postihnutí sú hluchota a slepota.

Hluchota je senzorický stav, pri ktorom jednotlivec stráca alebo stratil schopnosť počuť zvuky. Existujú rôzne stupne hluchoty, od čiastočnej straty sluchu po úplnú hluchotu. Hluchota môže byť vrodená alebo sa môže vyvinúť v priebehu života z dôvodu genetických faktorov, traumatických udalostí alebo chorôb.

Slepota je senzorický stav, pri ktorom jednotlivec stráca schopnosť vidieť. Podobne ako pri hluchote, aj slepota môže mať rôzne stupne závažnosti, od čiastočného zhoršeného videnia po úplnú sleposť. Príčiny slepoty môžu zahŕňať očné choroby, poranenia alebo genetické faktory.

Výchovno – vzdelávací proces

V rámci výchovno-vzdelávacieho procesu zrakom získavame v maximálnom rozsahu a minimálnom 80 až 90 % všetkých informácií. Dôsledky zrakového postihnutia, ktoré sa prejavujú v procese získavania, spracovania a odovzdávania informácií sa spravidla premietajú aj do psychiky jednotlivcov so zrakovým postihnutím (mení sa systém vzájomného pôsobenia jednotlivých kooperujúcich analyzátorov, vyskytujú sa narušenia vo vzájomnom vzťahu zmyslového vnímania a formovania pojmov, odlišnosti nachádzame aj v emociálno-vôľovej sfére a vo vlastnostiach osobnosti). Cieľom vzdelávania žiakov so zrakovým postihnutím v primárnom a nižšom strednom stupni je pripraviť žiakov na vzdelávanie na akejkoľvek strednej škole. Výchova a vzdelávanie detí a žiakov so zrakovým postihnutím, ktorí sú začlenení (dieťa  alebo žiak v školskej integrácii) podľa § 94, písm. b, číslo 2 v triedach alebo výchovných skupinách spolu s ostatnými deťmi alebo žiakmi školy, sa uskutočňuje podľa rámcového učebného plánu príslušnej školy a podľa individuálneho vzdelávacieho programu, ktorý je zameraný na odstránenie alebo zníženie dôsledkov zrakového postihnutia, a ktorý vypracúva škola v spolupráci so školským zariadením výchovnej prevencie a poradenstva; zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka má právo sa s týmto programom oboznámiť.

N8jdete ho na tomto linku:

Štátny pedagogický ústav Bratislava (statpedu.sk)

Ciele a úlohy výchovy a vzdelávania detí so zvyškami zraku zohľadňujú požiadavku rozvíjania zvyškov zraku (zraková stimulácia) v kombinácii s rozvíjaním vnímania ostatnými zmyslami (kompenzácia). Vo výchove a vzdelávaní detí so zvyškami zraku nemožno presne určiť hranicu medzi reedukáciou a kompenzáciou zraku.

V zásade ide o výchovu striedaním spôsobu práce zameranú na získanie čo možno najkomplexnejších a najpresnejších poznatkov v rámci výchovných požiadaviek materskej školy. Vo výchovnej práci s deťmi so zvyškami zraku sledujeme rozvoj tých schopností, ktorými disponujú a zároveň rozvíjame všetky ostatné schopnosti tak, aby sme tieto deti čo najlepšie pripravili na vstup do základnej školy.

Ciele a úlohy výchovy a vzdelávania nevidiacich detí sú orientované predovšetkým na špeciálnopedagogickú rehabilitáciu, a to najmä na kompenzáciu dôsledkov zrakového postihnutia. Ciele výchovy a vzdelávania sú podmienené rozsahom a charakterom zrakového postihnutia, ako aj dobou jeho vzniku. Vo všeobecnosti môžeme konštatovať, že sa u nevidiacich detí vyskytujú odchýlky od štandardných prejavov. Predovšetkým je to absencia alebo výrazná redukcia možnosti učenia sa napodobňovaním na základe vizuálneho vnímania a žiadna alebo nedostatočná úroveň vizuálneho kontaktu, ktorý je inak bežný v medziľudskej interakcii. Celková situácia v tejto oblasti je sťažená aj skutočnosťou, že nevidiace dieťa nemôže vnímať neverbálne časti komunikácie. Mnohé nevidiace deti sa v predškolskom veku prejavujú odlišnými rysmi neverbálnej komunikácie, a to mimikou, držaním tela, blindizmami (kývavé, otáčavé pohyby), šúchaním si očí, cmúľaním prstov a obhrýzaním nechtov, prípadne celkovým psychomotorickým nepokojom alebo v opačnom extréme – nezáujmom o dianie sa v najbližšom okolí, prípadne nadmernej závislosti na iných ľuďoch.

Profil absolventa primárneho stupňa a nižšieho sekundárneho stupňa je zaloţený na kľúčových spôsobilostiach (kompetenciách), ktoré zahrňujú komplex vedomostí a znalostí, spôsobilostí a hodnotových postojov umožňujúcich jednotlivcovi poznávať, účinne konať, hodnotiť, dorozumievať sa a porozumieť si, začleniť sa do spoločenských vzťahov a osobnostne sa rozvíjať – zjednodušene ide o spôsobilosť uplatniť svoje vzdelanie v pracovnom, občianskom, rodinnom a osobnom živote.

Senzo-motorické postihnutia výrazne ovplyvňujú každodenný život postihnutých jednotlivcov. Venujú sa zvláštnym výzvam, ktoré sa týkajú mobility, vzdelávania, komunikácie a samostatnosti. Ľudia so senzo-motorickými postihnutiami sa často učia spoliehať sa na iné zmysly, ako sú dotyk, hmat a zvuk, aby kompenzovali stratu sluchu alebo zraku. Táto adaptácia vyžaduje odhodlanie a podporu zo strany odborníkov a rodiny. Dôležitým cieľom pri práci s ľuďmi so senzo-motorickými postihnutiami je zabezpečiť inkluzívne prostredie a rovnaké príležitosti pre ich plné zapojenie do spoločnosti. To môže zahŕňať použitie asistívnych technológií, špeciálneho vzdelávania a podpory vo forme služieb terapeuta alebo iných odborníkov na rehabilitáciu. Dôležité je aj zvyšovanie povedomia a rešpektovanie individuálnych potrieb a schopností týchto jednotlivcov, aby sa dosiahla plná integrácia do spoločnosti. Dôležité je, že nie všetci takto zdravotne postihnutí jednotlivci majú rovnaké potreby alebo zručnosti, preto je dôležité prispôsobiť podporu a technologické riešenia ich individuálnym potrebám. Je to náročná výzva, ale s podporou rodiny, komunity a príslušných odborníkov môžu ľudia so slepotou a hluchotou dosiahnuť aspoň určitú mieru samostatnosti a určite aj úspechu vo svojom živote.

Žiaci so sluchovým postihnutím

Starostlivosť o žiakov so sluchovým postihnutím v rezorte školstva je súčasťou komplexného diagnostického, liečebného, rehabilitačného, psychologického a výchovno-vzdelávacieho pôsobenia. Nadväzuje na diagnostickú, liečebnú a foniatrickú starostlivosť poskytovanú v rámci rezortu zdravotníctva. Začína od okamihu podozrenia na prítomnosť sluchového postihnutia a má charakter dlhodobého systematického a komplexného vytvárania podmienok pre optimálny vývin žiaka so sluchovým postihnutím, ktoré smeruje k celkovému rozvoju osobnosti žiaka so sluchovým postihnutím v súlade s jeho schopnosťami a potrebami. Žiak so sluchovým postihnutím je žiak, u ktorého je potrebné zabezpečiť ďalšie zdroje na podporu efektívneho vzdelávania. Použitie ďalších zdrojov umožní vytvoriť kvalitatívne nové prostredie, zodpovedajúce potrebám žiakov, ktorí si vyžadujú špeciálny prístup vo vzdelávaní.

ŹIak so sluchovým postihnutím má špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby, ktoré sú u žiaka diagnostikované školským zariadením výchovného poradenstva a prevencie, spravidla centrom špeciálno-pedagogického poradenstva. Pod pojmom špeciálna výchovno-vzdelávacia potreba rozumieme požiadavku na úpravu podmienok (obsahu, foriem, metód, prostredia a prístupov) výchovy a vzdelávania žiaka. Špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby vyplývajú zo sluchového postihnutia, prípadne i iného pridruženého postihnutia, zohľadnenie ktorých mu zabezpečí rovnocenný prístup k vzdelávaniu, primeraný rozvoj schopností alebo osobnosti ako aj dosiahnutie primeraného stupňa vzdelania a primeraného začlenenia do spoločnosti.

Samostatnosť, vzdelávanie, komunikácia a mobilita sú pre nevidiacich alebo nepočujúcich kľúčovými oblasťami ich každodenného života. Tu sú konkrétne príklady dennodenných výziev a spôsoby, ako sa s nimi prakticky vysporiadať:

Mobilita

Navigácia v meste: Nevidiaci a nepočujúci sa musia spoľahnúť na svoje zvyšné zmysly a technologické pomôcky, ako sú palička alebo navigačné aplikácie pre nepočujúcich Tieto pomôcky im pomáhajú určiť smer a bezpečne sa pohybovať v mestskom prostredí.

Cestovanie verejnou dopravou: Pre cestovanie autobusmi, vlakmi alebo metrom musia nevidiaci alebo nepočujúci jednotlivci dôverovať ozvučeným informáciám, značkám alebo osobám, ktoré im môžu pomôcť s orientáciou.

Inkluzívne vzdelávanie: Vzdelávacie inštitúcie sa snažia vytvoriť inkluzívne prostredie pre nevidiacich alebo nepočujúcich študentov. To zahŕňa použitie špeciálnych učebných pomôcok, braillového písma,  a tlmočníkov do posunkovej reči.

Vzdelávanie vo vzťahu k svojim potrebám: Osoby so zrakovým alebo sluchovým postihnutím sa učia kompenzovať svoje obmedzenia tým, že sa sústredia na svoje silné stránky. Napríklad nevidiaci študenti sa môžu špecializovať na braillové písanie alebo hmatovú matematiku.

Komunikácia s okolím

Braillovo písmo: Pre nevidiacich je dôležité ovládať braillovo písmo, ktoré je pre nich základným spôsobom komunikácie a čítania. Nepočujúci sa často učia znakový jazyk, ktorým môžu komunikovať s ostatnými počujúcimi aj nepočujúcimi. Takýmto spôsobom sa môžu zapojiť do rozhovorov a vyjadrovať svoje myšlienky.

Domáca samostatnosť: Nevidiaci alebo nepočujúci sa učia organizovať svoje domácnosti tak, aby boli schopní vykonávať bežné úlohy, ako je príprava jedla, upratovanie a osobná hygiena.

Práca a kariéra: Mnoho nevidiacich alebo nepočujúcich dosahuje úspech vo svojej kariére. Pomáhajú si technologickými pomôckami a prispôsobeniami na pracovisku, ako sú textové konvertory pre slepých alebo taktické oznámenia pre hluchých.

Filmy o nevidiacich:

,,Nevidiaca“ (Blindness, 2008)

Film sa inšpiroval románom od Josého Saramaga. Dej sa točí okolo mesta, v ktorom vypukne záhadná epidémia slepoty a spoločnosť musí nájsť spôsob, ako sa vyrovnať s touto krízou.

,,Ray“ (2004)

Tento film je biografickým portrétom slávneho hudobníka Ray Charlesa, ktorý oslepol v mladom veku. Ukazuje jeho boj s touto ťažkou zmenou v živote a jeho vzostup k hudobnej sláve.

„At First Sight“ (1999)

Tento romantický film sa zaoberá vzťahom medzi slepým mužom a ženou, ktorá sa snaží obnoviť jeho zrak. Je to príbeh o láske a vzájomnom porozumení.

Filmy o nepočujúcich:

Ponúkajú rôzne perspektívy na život nepočujúcich jednotlivcov a môžu byť inšpiráciou pre divákov na zamyslenie sa nad ich životnými skúsenosťami a výzvami.

,,Children of a Lesser God“ (1986)

Tento film sleduje vzťah učiteľa pre nepočujúcich a jeho študentky, ktorá je hluchonemá. Je to príbeh o láske, komunikácii a akceptovaní.

„The Sound of Metal“ (2019)

Moderný film sa zameriava na bubeníka, ktorý stratil sluch v dôsledku traumatickej udalosti. Film ukazuje jeho cestu k akceptovaniu svojej straty sluchu a novému spôsobu života.

Mentálne postihnutia

Mentálne postihnutia sú spojené s funkciou mozgu a môžu ovplyvňovať intelekt, emocionálnu stabilitu a schopnosť učiť sa. Príklady zahŕňajú poruchy autistického spektra, duševné choroby a ďalšie.

Chronické ochorenia

Niektoré zdravotné postihnutia sú výsledkom chronických ochorení, ako sú cukrovka, epilepsia, astma alebo reumatické ochorenia. Tieto stavy môžu mať dlhodobý vplyv na zdravie a životný štýl jednotlivca.

Cukrovka

je chronické ochorenie, ktoré ovplyvňuje, ako váš organizmus spracováva glukózu (cukor) v krvi. Existujú dva hlavné typy cukrovky – typ 1, ktorý je spojený s nedostatkom inzulínu, a typ 2, ktorý je spojený s rezistenciou na inzulín. Typ 1 sa väčšinou vyskytuje u mladších ľudí a je spojený s autoimunitnými procesmi, kým typ 2 je často spojený s nesprávnym stravovaním a nedostatkom pohybu.

Cukrovka môže viesť k vysokým hladinám cukru v krvi, čo má vážne dôsledky pre celý organizmus. Príznaky cukrovky môžu zahŕňať nadmerný smäd, časté močenie, únava a problémy so zrakom. Je dôležité zdôrazniť význam stravovacích návykov a cvičenia pri riadení cukrovky.

Ľudia s cukrovkou potrebujú sledovať svoju hladinu cukru v krvi, pravidelne užívať lieky alebo inzulín podľa pokynov lekára, dodržiavať vyváženú stravu a venovať sa fyzickej aktivite. Dôležité je aj informovať okolie o svojom ochorení, aby vedeli, ako pomôcť v prípade núdze.

Epilepsia

je neurologické ochorenie charakterizované opakujúcimi sa záchvatmi, ktoré sú výsledkom abnormálnej elektrickej aktivity v mozgu. Existuje viacero typov epileptických záchvatov, vrátane tonicko-klonických (spazmy), absencí (krátke straty vedomia) a ďalších.

Epilepsia môže mať významný vplyv na bezpečnosť jednotlivca, pretože záchvaty môžu nastať kedykoľvek. Osoby s epilepsiou sa musia učiť rozpoznávať príznaky nadchádzajúceho záchvatu a prijať opatrenia na minimalizáciu rizika.

Jednotlivci s epilepsiou by mali dodržiavať pravidelnú liečbu predpísanú lekárom a vyhýbať sa situáciám, ktoré môžu vyvolávať záchvaty (napríklad nedostatok spánku alebo nadmerný stres). Okolie by malo vedieť, ako správne reagovať počas záchvatu a poskytnúť primeranú podporu.

Astma

je chronické ochorenie dýchacieho systému, ktoré spôsobuje zúženie dýchacích ciest a ťažkosti s dýchaním. Spúšťače astmy môžu zahŕňať alergény, fajčenie, znečistenie vzduchu a emocionálny stres. Symptómy zahŕňajú dýchavičnosť, kašeľ a dusenie sa.

Osoby s astmou majú obmedzenú schopnosť dýchať, čo môže ovplyvniť ich fyzickú výkonnosť a schopnosť zúčastňovať sa na aktívitách.

Pacienti s astmou by mali dodržiavať liečbu, vyhýbať sa spúšťačom, mať so sebou rýchlo pôsobiace inhalačné lieky a vedieť, ako ich správne používať. Dôležité je aj vytvoriť plán správania sa počas astmatického záchvatu.

Reuma

Artritída spôsobuje zápal kĺbov, čo vedie k bolesti, opuchom a obmedzenej pohyblivosti. Lupus môže mať rôzne prejavy vrátane svalových a kĺbových bolestí, únavy a vyrážok na koži. Obe ochorenia môžu mať významný vplyv na kvalitu života.

Osoby s reumatickými ochoreniami by mali spolupracovať s lekárom na vhodnom liečebnom pláne, ktorý môže zahŕňať lieky a fyzioterapiu. Dôležité je udržiavať aktívny životný štýl, vykonávať cvičenia na udržanie svalovej sily a pružnosti a dodržiavať vyváženú stravu, ktorá podporuje zdravé kosti a kĺby.

Empatia, pochopenie a podpora sú kľúčovými faktormi pre zlepšenie života jednotlivcov s chronickými ochoreniami. Študenti by mali byť povzbudení k tomu, aby sa stali súčasťou inkluzívnej spoločnosti, ktorá rešpektuje rozmanitosť a potreby všetkých svojich členov.

Kde všade sa vám môže stať úraz?

Doma

Pády: Zo schodov, postelí, stoličiek a iných výšok.

Popáleniny a poranenia: Horké povrchy, kuchynské spotrebiče, kvapkajúca horúca voda.

Otravy: Domáce chemikálie, lieky, čistiace prostriedky, ktoré sú v dosahu detí.

Dusenie: Malé predmety, ktoré by mohli byť prehltnuté.

Pády: Z bicykla, skateboardu, hranie sa na ihriskách.

Úrazy hlavy: Pri športoch, ktoré zahŕňajú riziko nárazu alebo pádu, ako je jazda na skateboardu.

Exkurzie: Riziko úrazov počas výletov alebo exkurzií v neznámych prostrediach

Športové súťaže: Možnosť športových úrazov.

Pri kúpaní sa vo vode bez dozoru alebo vo vodných športoch.

Deti môžu zablúdiť v prírode alebo stratili smer počas turistiky.

Stret s divými zvieratami: Možnosť sa stretnúť s nebezpečnými zvieratami.

Športové zranenia: Zranenia súvisiace so športom, ako sú zlomeniny, vyvrtnutia a natiahnutia.

Empatia, podpora a inklúzia – úloha školy a pedagogických pracovníkov

Empatia, podpora a inklúzia sú kľúčové pre dosiahnutie spravodlivého a zdravého prostredia pre ľudí s chronickými ochoreniam a zdravotnými postihnutiamii, vrátane detí a mládeže. Tieto aspekty nie len zlepšujú kvalitu života pre jednotlivcov s ochoreniami, ale prispievajú aj k vytvoreniu spoločnosti, ktorá je viac tolerantná a pochopiteľná. Tu je dôraz na ich dôležitosť a ako by sa mohli uplatniť v školskom prostredí:

Empatia

Empatia znamená schopnosť cítiť a chápať emócie druhých. Učitelia by mali byť vzorom a učiť študentov, ako vyjadrovať pochopenie a záujem o spolužiakov s chronickými ochoreniami. Deti by mali byť povzbudzované, aby sa stali empatickými a priateľskými.

Podpora

Podpora pre deti s chronickými ochoreniami by mala byť individuálna a zameraná na ich potreby. Učitelia by mali byť oboznámení s týmito potrebami a pripravení poskytovať dodatočnú pomoc, kde je to potrebné. To môže zahŕňať prispôsobenie výučby alebo poskytovanie ďalších zdrojov a materiálov.

Inklúzia

Inklúzia znamená, že každý žiak, vrátane tých s chronickými ochoreniami, by mal mať možnosť zúčastňovať sa na všetkých aspektoch školského života. To zahŕňa nielen vyučovanie, ale aj športové, kultúrne a sociálne aktivity. Školy by mali mať prostriedky na zabezpečenie inkluzívneho prostredia pre všetkých.

Edukačné programy

Školstvo by malo zahŕňať edukačné programy o chronických ochoreniach, ktoré budú informovať študentov o rôznych ochoreniach, ich vplyve na život a o tom, ako môžu byť podporovaní ich spolužiaci s týmito ochoreniami.

Bezpečné prostredie

Školy by mali zabezpečiť bezpečné prostredie pre deti s chronickými ochoreniami. To znamená, že by mali byť pripravené na rýchlu reakciu v prípade potreby zdravotnej starostlivosti a že by mali mať prístup k liekom alebo zdravotným pomôckam, ktoré môžu byť nevyhnutné.

Povzbudenie inkluzívnych vzťahov

Školy by mali aktívne povzbudzovať inkluzívne vzťahy medzi študentmi. To znamená, že by mali organizovať aktivity, ktoré podporujú spoluprácu, porozumenie a priateľstvo medzi deťmi s rôznymi zdravotnými stavmi.

Rovnosť a rešpekt:

Všetci žiaci by mali byť vnímaní ako rovnocenní členovia školskej komunity. Školy by mali vytvoriť kultúru rešpektu voči rozdielnym zdravotným stavom a odmietnuť akúkoľvek formu diskriminácie.

Zamestnanci a rodičia

Školskí a mimoškolskí  pracovníci a rodičia majú tiež dôležitú úlohu pri podpore a inklúzii. Spolupráca medzi školou a rodinou je kľúčová pre dosiahnutie úspechu detí s chronickými ochoreniami. Dôležité je, aby školy vytvárali prostredie, kde je empatický prístup, podpora a inklúzia prirodzenou súčasťou všetkých aktivít. Konkrétne by sa školy mohli riadiť nasledujúcimi krokmi:

Výcvik pre učiteľov

Učitelia by mali mať prístup k vzdelávaciemu materiálu a tréningom týkajúcim sa práce s deťmi s chronickými ochoreniami. To zahŕňa aj tréning týkajúci sa emocionálnej inteligencie a empatického prístupu.

Plány individuálnej podpory

Pre deti s komplexnými zdravotnými potrebami by mali byť vypracované individuálne plány podpory. Tieto plány by mali byť vypracované v spolupráci so školou, rodičmi a prípadne zdravotníckymi pracovníkmi.

Kluby a aktivity

Školy by mali ponúkať rôzne kluby a aktivity, ktoré sú prístupné pre všetkých žiakov, bez ohľadu na ich zdravotný stav. To môže zahŕňať športové, umelecké a kultúrne aktivity.

Osobný prístup

Každé dieťa je jedinečné, a preto by školy mali mať osobný prístup k deťom s chronickými ochoreniami. To znamená, že by mali byť ochotné počúvať potreby a obavy týchto detí a ich rodín.

Spolupráca so špecialistami

Školy by mali mať možnosť spolupracovať so špecialistami v oblasti zdravia, aby mohli poskytovať najlepšiu možnú podporu pre deti s chronickými ochoreniami.

Komunikácia a vedomosti

nformácie o zdravotných potrebách detí by mali byť dôverne a jasne komunikované medzi všetkými zainteresovanými stranami – školou, rodičmi, lekármi a deťmi samotnými.

Výročné hodnotenia

Školy by mali pravidelne zhodnocovať svoje postupy a politiky týkajúce sa inklúzie a podpory. To by mohlo zahŕňať prieskum spokojnosti študentov a ich rodín, aby sa zistilo, ako škola plní svoje ciele.

Vytvorenie inkluzívneho školského prostredia je proces a vyžaduje si trvalý záväzok všetkých zainteresovaných strán. Práve takéto prostredie môže prispieť k tomu, aby sa deti s chronickými ochoreniami cítili akceptované, bezpečné a motivované dosiahnuť svoj plný potenciál.

Individuálny plán podpory

Individuálny plán podpory (IP) pre deti s komplexnými zdravotnými potrebami by mal byť vytvorený s ohľadom na jedinečné potreby a schopnosti každého dieťaťa. Tento plán by mal byť vypracovaný v spolupráci so školou, rodičmi a prípadne zdravotníckymi pracovníkmi. Individuálny plán podpory by mal byť dynamický dokument, ktorý sa prispôsobuje vývoju dieťaťa a meniacim sa potrebám. Jeho cieľom je zabezpečiť, aby dieťa s komplexnými zdravotnými potrebami malo rovnaké príležitosti na vzdelávanie a osobný rozvoj ako jeho rovesníci.

Tu je postup, ako môžete individiálny plán podpory žiaka pripraviť: 

1. Diagnostika a hodnotenie:

Začnite diagnostikou a hodnotením zdravotného stavu dieťaťa. Zistite presný rozsah jeho zdravotných potrieb, vrátane fyzického, emocionálneho a sociálneho stavu.

2. Definícia cieľov:

Stanovte jasné a merateľné ciele pre dieťa. Tieto ciele by mali byť realistické a zamerané na jeho schopnosti a potreby. Napríklad, ak dieťa má pohybové obmedzenia, cieľom môže byť zlepšiť jeho pohybovú nezávislosť.

3. Plánovanie podpory:

Vytvorte plán, ktorý identifikuje konkrétne opatrenia a zdroje potrebné na dosiahnutie stanovených cieľov. To môže zahŕňať:

• Prispôsobený učebný plán, ktorý zohľadňuje špecifické vzdelávacie potreby dieťaťa.
• Terapeutickú starostlivosť, ako fyzioterapia, logopédia alebo psychoterapia.
• Pravidelné sledovanie zdravotného stavu a prispôsobenie plánu podľa aktuálnej situácie.
• Pomocné technológie a pomôcky, ktoré môžu uľahčiť učenie a každodenný život dieťaťa.

4. Zabezpečenie inklúzie:

Zamerajte sa na to, aby dieťa bolo zahrnuté do všetkých aspektov školského života. To znamená, že by malo mať prístup k vyučovaniu, športovým aktivitám, umeniu a kultúrnym podujatiam.

5. Sledovanie a hodnotenie:

Pravidelne sledujte a hodnoťte pokrok dieťaťa. Je dôležité byť flexibilný a prispôsobovať plán vzhľadom na aktuálnu situáciu a potreby dieťaťa.

6. Komunikácia a spolupráca:

Udržiavajte otvorenú a pravidelnú komunikáciu so školou, rodičmi a prípadnými zdravotníckymi pracovníkmi. Spolupracujte na dosahovaní cieľov a poskytovaní najlepšej podpory dieťaťu.

7. Podpora rodičov:

Informujte rodičov o pláne podpory a zapojte ich do procesu. Rodičia sú dôležitými partnermi pri poskytovaní podpory pre dieťa.

Deti so zdravotným postihnutím a násilie

Deti so zdravotným postihnutím sa môžu stať obeťami násilia v rôznych prostrediach vrátane škôl, doma alebo v ústavoch. V porovnaní s dospelými všetky deti sú v zraniteľnom postavení vzhľadom na ich stupeň vývoja, obmedzenú právnu spôsobilosť a závislosť od rodičov alebo iných opatrovateľov. Toto postavenie sa zhoršuje, ak je dieťa postihnuté. Deti so zdravotným postihnutím čelia vyššej miere násilia, ako aj osobitným formám násilia súvisiaceho so zdravotným postihnutím, ktoré sa líši od násilia, ktorému čelia deti bez zdravotného postihnutia. Patrí k nim násilie motivované predsudkami voči zdravotnému postihnutiu, obmedzovanie, sexuálne zneužívanie počas každodenných hygienických úkonov, násilie počas ošetrovania, ako aj nadmerné podávanie liekov.

„Deti so zdravotným postihnutím patria k najviac stigmatizovaným a marginalizovaným deťom a dalo by sa povedať, že riziko násilia voči nim je podstatne vyššie, najmä v dôsledku nevšímavosti spoločnosti a existencie tradičného negatívneho postoja.“

Zástupca verejného orgánu, Bulharsko pre fra.europa.eu

Sociálna izolácia a stigmatizácia, ako aj konkrétna situácia a väčšia závislosť od starostlivosti – doma, v  opatrovateľských centrách a  ústavoch  – zvyšuje z rôznych dôvodov riziko násilia páchaného na deťoch so zdravotným postihnutím. V dôsledku postihnutí sú deti často „ľahkými cieľmi“, pretože im môžu chýbať schopnosti na to, aby sa ochránili, čelia prekážkam pri oznamovaní násilia alebo ich sťažnostiam by sa nemusela prikladať vážnosť. Rod a etnická príslušnosť, migrantské a sociálno-ekonomické postavenie môžu toto riziko ešte zvýšiť. Vplyv týchto faktorov, ktoré zvyšujú riziko násilia, sa znásobuje, ak služby na ochranu detí nereagujú vhodne na osobitné potreby detí so zdravotným postihnutím – či už z dôvodu nedostupnosti, alebo nedostatku vyškolených odborníkov.

Hlavné kontaktné miesto pre problematiku vykonávania Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím

Zdravie predstavuje pre človeka najdôležitejšiu hodnotu, pretože ľudia si uvedomujú súvis medzi dobrým zdravotným stavom a kvalitou svojho života. Väčšina ľudí berie dobrý zdravotný stav ako niečo samozrejmé, neuvedomuje si priame dopady nepriaznivého zdravotného stavu na život človeka. Spoločnosť akoby zabúdala na ľudí so zdravotným postihnutím a preto nepozná ich potreby, obmedzenia a bariéry, s ktorými sa stretávajú, a ktoré musia každodenne prekonávať. Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 103 z 20. februára 2013 bol schválený návrh na zriadenie hlavného kontaktného miesta pre problematiku vykonávania Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím . V nadväznosti na túto skutočnosť bolo dňom 15. marca 2013 na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, v odbore integrácie osôb so zdravotným postihnutím, zriadené hlavné kontaktné miesto pre problematiku vykonávania Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím s dvoma zamestnancami.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Špitálska 4,6,8, 816 43 Bratislava

Mgr. Lucia Záhoráková

Č. d.: 104 – 1. Posch. Budova B

Tel.č.: 02/20462107, Email: lucia.zahorakova@employment.gov.sk

JUDr. Ján Gabura, Č. d.: 104 – 1. Posch. Budova B

Tel.č.: 02/20462105, Email: jan.gabura@employment.gov.sk

Odporúčané stránky:

Domov – Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím (komisarprezdravotnepostihnutych.sk)

vyhody-drzitelov-preukazov-tzp.docx (live.com)

• zoznam zliav pre držiteľov preukazu ZŤP

Kalkulačka peňažného príspevku na opatrovanie – MPSVR SR (gov.sk)

VP pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením – ŠPÚ (statpedu.sk)

• Vzdelávacie programy pre žiakov so všetkými stupňami postihnutí

Žiadosť o podporu koordinovaných služieb pre rodiny s deťmi so zdravotným znevýhodnením – Platforma rodín detí so zdravotným znevýhodnením (platformarodin.sk)