Šikanovanie LGBT komunity sa začína už v škole

Šikanovanie v školách, slovné útoky a obťažovanie u nás zažíva prevažná väčšina ľudí s inou sexuálnou orientáciou.

Na diskrimináciu si mnohí z nich zvykli až do takej miery, že ju považujú za bežnú súčasť života. Ľudskoprávni a občianski aktivisti varujú, že ľuďom z LGBT komunity chýba väčšia informovanosť o vlastných právach a boja sa o diskriminácii hovoriť verejne.

Z doteraz najväčšieho prieskumu Európskej únie, ktorý mapoval mieru diskriminácie kvôli sexuálnej orientácii, vyplýva, že 52 percent Slovákov zažilo na vlastnej koži nejakú z foriem diskriminácie. V porovnaní s ostatnými členskými štátmi únie a Chorvátskom nás predbehlo len 8 krajín. Až 86 percent opýtaných si zasa spomína na posmešné poznámky či šikanovanie mládeže v našich školách. Vzdelanie a školstvo patria pritom k najproblémovejším oblastiam diskriminácie vo všetkých zúčastnených krajinách. Prieskum robila Agentúra EÚ pre základné práva.

V susednom Česku je už súčasťou školského systému odporúčaná literatúra, podľa ktorej sa žiaci môžu v tejto oblasti vzdelávať. Napriek tomu, že je preložená aj do slovenského jazyka, podľa Macka o ňu školstvo neprejavilo záujem. Osoby z komunity sú aj v bežnom živote často terčom slovného urážania či fyzických útokov. Obete však vo väčšine prípadov útok na polícii neohlásia v presvedčení, že by aj tak nekonala. Verejnosť sa mylne nazdáva, že k takýmto incidentom u nás takmer nedochádza. Niektorí sa boja, že ak sa prípad začne vyšetrovať, verejne sa odhalí ich sexuálna orientácia. Zároveň sa polícia ospravedlňuje tým, že tento čin nie je v Trestnom zákone.

Mnohí ľudia považujú diskrimináciu za bežnú súčasť svojho života. Niekedy ju dokonca ani nepokladajú za niečo zlé, lebo je to pre nich už samozrejmosť, keďže v nej vyrastajú. Situácia sa postupne zlepšuje, ale oproti susednému Česku či západným krajinám máme stále čo doháňať.

Sexuálna orientácia je charakteristika, ktorá vyjadruje náklonnosť (sexuálnu alebo romantickú) osoby k opačnému pohlaviu (heterosexualita), vlastnému pohlaviu (homosexualita) alebo k obom pohlaviam (bisexualita). Diskriminácia z dôvodu sexuálnej orientácie predstavuje nespravodlivé zaobchádzanie s daným človekom z dôvodu, že je gejom, lesbou, bisexuálnou alebo transrodovou osobou, alebo heterosexuálom, alebo preto, že je tak vnímaná.  Na rozdiel od sexuálnej orientácie, rodová identita je vnútorne precítené individuálne vnímanie vlastného rodu. Rodová identita môže korelovať s pohlavím, ktoré bolo človeku priznané pri narodení alebo sa môže od neho líšiť. Transrodoví ľudia majú rodovú identitu odlišujúcu sa od pohlavia prisúdeného pri narodení. Právny poriadok Slovenskej republiky nemenuje rodovú identitu explicitne medzi chránené dôvody diskriminácie. Avšak iná časť príslušného zákona stanovuje, že „za diskrimináciu z dôvodu pohlavia sa považuje aj diskriminácia … z dôvodu pohlavnej alebo rodovej identifikácie“.

Aj keď k diskriminácii na základe sexuálnej orientácie môže dochádzať voči akejkoľvek osobe, najzraniteľnejší zoči-voči diskriminačným praktikám sú LGBTI ľudia. Je to preto, že v mnohých spoločnostiach sú hlboko zakorenené homofóbne a transfóbne postoje, často v kombinácii a nedostatkom adekvátnej právnej ochrany proti diskriminácii z dôvodu sexuálnej orientácie alebo rodovej identity.  Na Slovensku je úradne uznaný vzťah (či už manželstvo alebo registrované partnerstvo) osôb rovnakého pohlavia stále nelegálne. Tiež chýba komplexná právna regulácia poskytovania zdravotnej starostlivosti a pomoci transrodovým ľuďom.

Prečo ľudia majú predsudky voči LGBT ľuďom?
Ľudia majú predsudky z neznalosti, pretože sú vychovávaní tak, ako by existovala len jedna heterosexuálna orientácia a len jedno pohlavie, ktoré má človek pri narodení. Táto perspektíva v kultúre dlhodobo pretrváva tak, že jedinci sa v spoločnosti „automaticky“ riadia predpokladom, že všetci sme heterosexuálni a sme cisrodoví ľudia (heteronormativita). Dievčat sa pýtajú, či majú priateľa a kedy sa vydajú; chlapcov sa pýtajú, či sa im páčia modelky v časopisoch, a zriedkavo skúmajú, či skôr neuprednostňujú modelov. Chýbajú informácie o variáciách sexuálnej orientácie a rodovej identity doma,  v škole, v médiách. A tak sa dievčatá, ktoré majú skôr priateľov (ako partnerov) než priateľky (partnerky), považujú za lepšie a zdravšie a chlapci, ktorí sú zameraní na vzťahy so ženami, a nie s mužmi, za normálnejších a lepšie prispôsobených. Mnohí LGBT ľudia majú preto problém zdôveriť sa svojmu okoliu, ktoré potom tvrdí, že žiadneho takého človeka nepozná. Podľa prieskumu Focusu až 60 % Slovákov a Sloveniek nepozná žiadnu lesbu alebo geja. Ešte horšie je to s transrodovými ľuďmi. Samozrejme, svoju úlohu zohráva aj náboženstvo a to, či človek vyrastá v konzervatívnom prostredí. V neposlednom rade silné predsudky udržiavajú tí, ktorí sami bojujú s príťažlivosťou k rovnakému pohlaviu, rodu, alebo cítia sa byť niekým iným, ako to spoločnosť vyžaduje. 

Strach z opovrhovania

Napriek tejto právnej ochrane lesbičky, homosexuálni muži, bisexuáli a transsexuáli sa často rozhodnú neodhaliť svoju sexuálnu orientáciu alebo sexuálnu identitu na pracovisku kvôli obavám z negatívnych dôsledkov. Tí, ktorí sa otvorene hlásia k svojej sexuálnej orientácii, sa často stretávajú s vylúčením zo sociálnych činností, s fyzickým alebo verbálnym obťažovaním a majú menšie vyhliadky v zamestnaní. V iných oblastiach, ako sú vzdelávanie a zdravotná starostlivosť, sa lesbičky, homosexuálni muži, bisexuáli a transsexuáli stretávajú s diskrimináciou. Šikanovanie a nadávanie v škole často vedie k vyšším podielom osôb, ktoré nedokončia školskú dochádzku, medzi lesbičkami, homosexuálnymi muži, bisexuálmi a transsexuálmi a väčšina škôl nemá konkrétne plány na riešenie týchto predsudkov. V zdravotnej starostlivosti sa môžu lesbičky, homosexuálni muži, bisexuáli a transsexuáli stretávať s predpojatým prístupom odborníkov, čo ich môže odradiť od vyhľadania lekárskeho ošetrenia.

Coming out

Coming out je proces akceptácie svojej sexuality či identity a jej oznámenia druhým ľuďom. Tento proces je z hľadiska času veľmi individuálny, môže trvať krátko, ale u niekoho môže prebiehať aj niekoľko rokov. Rovnako je veľmi individuálne, ako coming out prebehne z hľadiska prijatia – či už sebou samým/samou alebo zo strany blízkych, kamarátov, spolužiakov, známych či širšej rodiny. Zámerom tohto sprievodcu je ponúknuť ti niekoľko dobrých rád a tipov, ako tento proces zvládnuť tak, aby to pre teba trvalo čo najkratšie a prijatie prebiehalo čo najhladšie. Žijeme však v spoločnosti, ktorá nie je nastavená na pozitívne prijímanie ľudí inej sexuálnej orientácie či rodovej identity, a teda práve tento fakt následne sťažuje najdôležitejší coming out – v rodine. 

hceme byť k tebe úprimní: coming out nie je v podmienkach našej krajiny ľahký proces. Sme presvedčení, že väčšina rodičov svoje deti ľúbi a praje si, aby ich deti mali šťastný a spokojný život. Ak je ich dieťa inej sexuálnej orientácie alebo trans, často sa za ich negatívnymi reakciami na coming out skrývajú skôr strach a obavy o osud dieťaťa než nejaká nenávisť k LGBT ľuďom. Existuje totiž veľmi málo podporných sprievodcov, objektívnych informácií či poradenských centier, ktoré by pomohli s coming outom nielen samotným ľuďom, ktorých sa to týka, ale aj ich rodičom a blízkym. Preto v tomto sprievodcovi nájdeš rady a tipy, AKO ZVLÁDNUŤ SVOJ COMING OUT, a zároveň informácie, ktoré by mohli POMÔCŤ TVOJIM RODIČOM akceptovať ťa ako geja, lesbu či transčloveka.

KONKRÉTNE RADY:

Tipy a rady pre vás

Neexistuje jeden recept na správny a ľahký coming out. Nie je to preto, že by sme ti ho nechceli dať, skôr ide o to, že tak ako si jedinečná osobnosť ty sám/sama, tak je veľmi individuálny a jedinečný aj tvoj coming out. Niektorí sa pri ňom môžete cítiť v pohode, iní môžete pociťovať úzkosť, obavy, strach či pocit, že ste na to sami. 

Aby pri tebe niekto stál

Aj preto je veľmi dôležité ABY PRI TEBE NIEKTO STÁL a pomohol ti tento proces zvládnuť. Môže to byť kamarát/ka, spriaznená duša, brat či sestra, niekto, komu maximálne dôveruješ. Dôležité je, aby si na to nebol sám/sama. Ak si práve v procese coming outu a takého človeka nemáš, neboj sa kontaktovať našu 

Treba si to naplánovať

Je to tvoj coming out a ty sám/sama sa rozhoduješ, kedy a komu to povieš ako prvému. Nie je tvojou povinnosťou to povedať všetkým naraz. Na začiatku sa zver niekomu, komu dôveruješ, či už je to mama, sestra či obľúbená teta ako opora, pretože podpora od tohto človeka ti môže veľmi uľahčiť zvládanie ďalších vypätých chvíľ. Veľa sa spolu o tom rozprávajte, dajte si čas a hľadajte spolu spôsob, ako to povedať ďalším členom rodiny.

Vyber si správny moment a miesto

Po coming oute sa veľa vecí môže zmeniť, preto je dôležité si ho dobre načasovať a zvoliť také miesto, kde vás pri rozhovore nebude nikto počúvať a vyrušovať. 

Ako to povedať

V súčasnosti, kedy väčšina našej komunikácie prebieha na sociálnych sieťach, mnohí ľudia volia aj túto možnosť, ako o sebe povedať, že sa mu/jej páčia muži/ženy. Nie že by sme boli staromilskí, ale skôr ti odporúčame túto dôležitú vec v tvojom živote povedať OSOBNE, prípadne formou listu. Rukou písaného. Esemesky, messengery a iné podobné formy sú fajn, ale v tomto prípade sú neosobné a môžu zapríčiniť veľa nedorozumení. Ak nie si zvyknutý/á sa s tvojimi rodičmi rozprávať veľmi osobne, práve list môže na tento účel dobre poslúžiť. Buď v ňom úprimný/á a vyjadri svoje obavy z coming outu. Ubezpeč svojich rodičov, že na tvojom vzťahu k nim sa nič nemení a že veríš, že spoločne prekonáte rôzne prekážky. 

ROVNAKÉ PRÁVO NA ROVNAKÉ ZAOBCHÁDZANIE

Článok 21 Charty základných práv Európskej únie obsahuje všeobecný zákaz diskriminácie s rozsiahlym zoznamom dôvodov vrátane sexuálnej orientácie. Nevytvára „hierarchiu dôvodov“, v ktorej by boli niektoré dôvody diskriminácie chránené nerovnako. Osoby majú rovnaké práva na rovnaké zaobchádzanie. To znamená, že zákaz diskriminácie z dôvodu sexuálnej orientácie by sa mal rozšíriť tak, aby obsahoval ochranu aj mimo oblasti zamestnávania a aby zahŕňal aj prístup k tovarom a službám rovnakým spôsobom ako pre tých, ktorí sú diskriminovaní z rasových alebo etnických dôvodov

Rode a pohlavie pre vzdelávacie inštitúcie

V roku 2018 Európska komisia vynaložila značné úsilie pri presadzovaní existujúcich iniciatív v oblasti rodovej rovnosti v EÚ. V prvom rade ukončila rokovania a predložila do Európskeho parlamentu návrh Smernice o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a opatrovateľov/iek, ktorá priniesla niekoľko opatrení ako je otcovská dovolenka po pôrode, neprenosná časť rodičovskej dovolenky pre otcov či platené voľno na ošetrovanie závislých členov a členiek rodiny. Komisia sa menej úspešne snažila prekonať prekážky v prístupe k smernici o ženách v ekonomickom rozhodovaní a pokračovať v procese ratifikácie Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a boji proti nemu (tzv. Istanbulský dohovor). LGBTI ľudia bývajú obeťami obťažovania v práci, bývajú prepustení pre svoju orientáciu alebo transrodovú identitu, je im zamedzený postup v kariére. Takéto správanie voči nim vyplýva z homofóbnych a transfóbnych predsudkov, podľa ktorých ide o niečo nemorálne, proti prírode a skazené, pričom takéto presvedčenia vedecké fakty dávno vyvrátili.  Obťažovanie alebo diskriminácia na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity v práci môže mať rôzne formy. Podľa slovenského antidiskriminačného zákona je  však takáto diskriminácia na pracovisku  a v zamestnaní zakázaná. Je jedno, či znevažujúci jazyk pochádza od zákazníka, kolegu alebo nadriadeného, či nadriadenej je to neakceptovateľné. Pre transrodových ľudí je tiež napríklad problémom, že zákonník práce ani ďalšia legislatíva nestanovujú povinnosť zamestnávateľa zmeniť na požiadanie potvrdenie o zamestnaní v prípade, ak osoba má právne uznaný prepis rodu (to znamená, že majú zmenený rod/pohlavia napríklad aj v občianskom preukaze).