RODOVÁ ROVNOSŤ AKO SPRAVODLIVÉ ZAOBCHÁDZANIE SO VŠETKÝMI

Rodová rovnosť je spravodlivé zaobchádzanie s ľudskými bytosťami, čo môže znamenať tak rovnaké zaobchádzanie, ako aj zaobchádzanie, ktoré je rozdielne, ale je ekvivalentné z hľadiska práv, výhod, povinností a možností. Slovenský právny rámec obsahuje zákony, ktoré zakazujú diskrimináciu na základe pohlavia a zabezpečujú práva žien a mužov. Zákon o rodovej rovnosti a Zákon o zákaze diskriminácie patria medzi hlavné právne nástroje v tejto oblasti. Existujú u nás inštitúcie, ktoré sa zaoberajú otázkami rodovej rovnosti. Jednou z nich je Úrad splnomocnenca vlády SR pre rodovú rovnosť, ktorý vypracováva politiky a stratégie v oblasti rodovej rovnosti.

Slovensko sa snaží bojovať proti násiliu na ženách a domácemu násiliu prostredníctvom opatrení, ktoré zahŕňajú vytvorenie krízových centier a poskytovanie podpory obetiam. Podporuje rovnaký prístup žien a mužov k vzdelaniu a snahu o zmiernenie stereotypov v tomto smere. Zastúpenie žien v politike na Slovensku je stále nižšie, ale existujú iniciatívy a kvótové systémy, ktoré majú za cieľ zvýšiť účasť žien vo verejnom živote. Napriek tomu existujú výzvy, vrátane nízkej účasti žien v politike a vedení spoločností, rozdielov v platoch medzi pohlaviami a pokračujúcej diskriminácie na pracovisku. V posledných rokoch sa na Slovensku a v celej Európe zvyšuje pozornosť voči týmto otázkam a usiluje sa o ďalšie zlepšenie situácie v oblasti rodovej rovnosti.

Vnímanie rodovej rovnosti sa môže líšiť medzi Európou a Amerikou v niekoľkých dôležitých aspektoch:

Právne rámce a regulácia

Európa má často komplexnejšie právne rámce týkajúce sa rodovej rovnosti v porovnaní s Amerikou. Napríklad, Európska únia má legislatívu, ktorá stanovuje minimálne normy pre rodovú rovnosť vo viacerých oblastiach, vrátane zamestnanosti a antidiskriminácie. V Spojených štátoch existujú federálne zákony o rodovej rovnosti, ale aj veľké množstvo štátnych zákonov, ktoré sa v rôznych oblastiach líšia.

Kultúrna perspektíva

Amerika a Európa majú odlišné kultúrne perspektívy na otázky rodovej rovnosti. V niektorých častiach Európy je väčšia dôraz kladený na sociálnu starostlivosť a vyváženie rodinného a pracovného života, zatiaľ čo v USA je často viac zameraný na individualizmus a trhové riešenia.

Zamestnanie a rodová rovnosť

Prístup k zamestnaniu a platová rovnosť sú dôležité aspekty rodovej rovnosti. Zatiaľ čo aj v Európe a v Amerike existujú oblasti, kde je potrebné pracovať na dosiahnutí rovnosti v týchto otázkach, niektoré európske krajiny majú dlhodobú históriu práv pre ženy v práci a vyššiu mieru materskej a otcovskej dovolenky.

V čase prípravy vstupu SR do Európskej únie vznikli oficiálne nástroje na uplatňovanie rovnosti príležitostí žien a mužov v spoločnosti (Odbor rovnosti príležitostí na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, neskôr premenovaný na Odbor rodovej a rodinnej politiky; Národný akčný plán pre ženy a Koncepcia rovnosti príležitostí žien a mužov). Koncepcia prijatá vládou SR okrem iného obsahuje požiadavky na konkrétne opatrenia týkajúce sa školstva, ako napríklad doplnenie učebných osnov o problematiku rodovej rovnosti i nediskriminácie na základe pohlavia a odstránenie rodových stereotypov. Tieto opatrenia by mali nadväzovať na Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien. Z hľadiska výchovy a vzdelávania je relevantný najmä článok 5 Dohovoru, v ktorom sa štáty zaväzujú, že prijmú všetky príslušné opatrenia na zmenu rodových stereotypov i všetkých predsudkov a zvykov zakladajúcich sa na myšlienke podradenosti a nadradenosti niektorého z pohlaví, ako aj písmeno c) článku 10, ktoré predpokladá odstránenie všetkých rodových stereotypov na všetkých úrovniach a vo všetkých formách vzdelávania, a to najmä revíziou učebníc a školských programov a prispôsobením vyučovacích metód.

To znamená, že aj škola by mala „naučiť“ niekoľko základných vecí:

• o biologickom pohlaví rozhoduje príroda a jej zákonitosti a náhody ešte pred narodením dieťaťa; najneskôr v okamihu narodenia sa začína rozhodovať aj o rode.
• Isté rozdiely zakotvené v biologických predpokladoch existujú, no neodôvodňujú predstavy o „prirodzenej“ existencii ženskej a mužskej roly, ktoré sú vopred dané a jediné správne, a neodôvodňujú ani nerovné postavenie žien a mužov.
• Proces rodovo špecifickej socializácie dievčaťa a chlapca má mnoho vrstiev a prebieha neustále, vymyká sa pokusom o vedomé ovládanie či riadenie. Učiteľky a učitelia však majú pri vytváraní ponuky orientačných a identifikačných súradníc pre žiačky a žiakov moc rozhodnúť o tom, či sa škola bude nekriticky podieľať na utvrdzovaní a reprodukovaní rodových stereotypov, alebo či budú odkrývať ich významy a otvárať priestor pre dievčatá a chlapcov na formovanie ich vlastnej podoby ženskosti a mužskosti.

Školská dochádzka je prevažne samozrejmosť, ktorá nadlho štrukturuje život detí aj ich rodičov. Keď inštitúcia školy prezentuje a upevňuje predstavy o vládnucich vzoroch mužskosti a ženskosti, pomáha reprodukovať rodové stereotypy. Má však aj možnosť ich meniť, keď poukazuje na množstvo životných a kariérnych ciest, ktoré deťom z niektorých sociálnych prostredí môžu zostať celkom uzatvorené.

Škola je miestom vytvárania sociálneho kapitálu, pozitívnych a solidárnych medziľudských vzťahov. Tento sociálny kapitál sa po vstupe na trh práce môže transformovať aj na ekonomický kapitál – ako to napokon poznáme z bežných vyjadrení, že úspechy v škole sú predpokladom pracovného úspechu, alebo že rozširovanie vzdelania zvyšuje naše šance na trhu práce.

Ak teda účasť na vyučovacom procese, či už počas povinnej školskej dochádzky, v stredoškolskom alebo vo vysokoškolskom vzdelávaní, má takýto potenciál pre rozvoj v produktívnom veku, je celkom určite potrebné skúmať jej rodové ohraničenia i možnosti ich prekračovania. „Keby deti čerpali informácie o vzťahoch rodov vo svete dospelých iba zo svojich učebníc, nemali by ani tušenie o tom, že žijú v krajine, ktorá v ústave garantuje rodovú rovnosť,“ trpko konštatuje na základe analýzy poľských učebníc pre základné školy poľská autorka Anna Golnikowa (in: Pelnym Glosem 3/1995).

 V škole sprostredkovávame deťom okrem explicitného obsahu aj skrytý výchovný a vzdelávací obsah. Tento obsah často posilňuje existujúce rodové stereotypy, najmä rodovú deľbu práce. Ponuka životných ciest pre chlapcov a dievčatá sa značne líši. Už pri listovaní šlabikárov a čítaniek pre prvý stupeň základných škôl sa stretávame so stereotypnou deľbou práce v rodine. Učebnice pripravujú dievčatá na materskú rolu. Chlapci sú upozorňovaní na rolu otca len akosi pomimo, popri iných, dôležitejších veciach – napr. popri motorke a futbale. Chlapec a muž zastupujú v učebniciach človeka ako takého, sú univerzálnymi reprezentantmi ľudstva, dievčatá a ženy sú často len neviditeľne zahrnuté – napr. žiaci znamenajú žiakov aj žiačky. Týmto prístupom sa kóduje strach žien z verejného priestoru a nekompetentnosť mužov v priestore súkromnom, čo má dôsledky nielen pre deľbu práce pri starostlivosti o dieťa a pri domácich prácach, ale aj pre deľbu práce vo verejnej sfére. Z pohľadu dosiahnutého stupňa vzdelania by sa zdalo, že na Slovensku by nemal byť dôvod na znepokojenie – podľa analýz vysokú školu absolvuje viac žien ako mužov, stredoškolské vzdelanie s maturitou dosiahne tiež viac žien ako mužov. Predstava spoločnosti založenej na vedomostiach, obsiahnutá v lisabonskej stratégii Európskej únie, zvyšuje nároky na vzdelanie mužov i žien. Cieľom tejto stratégie je nielen nárast počtu vysokoškolsky vzdelaných ľudí aspoň na prvom (bakalárskom) stupni vysokoškolského štúdia, ale aj podpora výskumu a vedy.

Z tohto aspektu môže zdanlivú spokojnosť s počtom absolventiek druhého stupňa vysokoškolského (magisterského) štúdia narušiť tzv. rodový ukazovateľ vzdelanostného postupu, ktorý vyjadruje pomer percenta absolventiek na úrovni doktorandského štúdia (PhD) k percentu absolventiek magisterského štúdia, a tak fakticky poukazuje na mieru úspešnosti rodov pri presadzovaní sa na začiatku vedeckej kariéry. Práve tento vek je pre mnohé mladé ženy prelomový – väčšina z nich sa totiž rozhoduje medzi založením rodiny a budovaním profesionálnej kariéry. Rodový ukazovateľ vzdelanostného postupu žien bol v rokoch 1998- 2002 na Slovensku takmer dvakrát nižší ako rodový ukazovateľ vzdelanostného postupu mužov. Potenciál žien pre vedeckú kariéru teda nebol dostatočne využívaný.

Rodovo segregovaná je aj štruktúra odborného zamerania na stredných a vysokých školách. Dievčatá sa orientujú viac na humanitné odbory (tvoria tam 65 % všetkých študujúcich), chlapci na technické (tvoria takmer 75 %), dievčatá študujú viac na pedagogických, zdravotníckych a knihovníckych (80 % a viac), ale aj na ekonomických stredných školách (vyše 70 %), kým chlapci sa sústreďujú do lesníckych (90 %) a priemyselných (70 %) škôl. Takáto segregácia je predpokladom jej opakovania aj na úrovni zamestnaneckej štruktúry.

Mnoho významných osobností z rôznych oblastí hovorí verejne o témach týkajúcich sa rodovej rovnosti. Tu je niekoľko osobností, ktoré sú známe svojím angažovaním v týchto otázkach:

Emma Watson

Britská herečka a aktivistka, známa najmä zo série filmov Harry Potter, je veľvyslankyňou dobrej vôle pre Organizáciu Spojených národov pre vzdelávanie, vedy a kultúru (UNESCO) a zaslúžila sa o kampane za rodovú rovnosť a feminizmus.

Malala Yousafzai

Malala je pakistanská aktivistka za právo dievčat na vzdelávanie a najmladšia laureátka Nobelovej ceny. Preslávila sa v roku 2009, kedy pre BBC popisovala život za vlády Talibanu, ktorý v tom čase okupoval údolie Svát. Potom, čo pakistanská armáda Taliban z údolia vytlačila, získala Malála najvyššie štátne civilné ocenenie za hrdinstvo.

Dňa 9. októbra 2012 prežila útok talibanského ozbrojenca, ktorý ju postrelil do hlavy a do krku, keď sa autobusom vracala zo školy. Šesť dní po hospitalizácii v Pakistane bola prevezená do nemocnice v britskom Birminghame. Prekonala niekoľko náročných operácií, vrátane plastickej operácie lebky a tváre. Z nemocnice ju prepustili vo februári 2013. V marci 2013 nastúpila v Birminghame do školy. Po útoku vznikla na jej podporu petícia, vďaka ktorej sa stala najmladším človekom nominovaným na Nobelovu cenu mieru v histórii. Podpísalo ju vyše 2 700 ľudí. V roku 2014 túto cenu získala (podelila sa o ňu s Indom Kailášom Satjárthím za svoj boj za právo dievčat a žien na vzdelanie. Je druhým nositeľom Nobelovej ceny z Pakistanu, v roku 1979 dostal Nobelovu cenu fyzik Abdus Salam. Stala sa symbolom odvahy a boja za rovnosť v prístupe k vzdelaniu.

Gloria Steinem

Americká novinárka, spisovateľka, feministická aktivistka a ikona moderného feministického hnutia. Narodila sa 25. marca 1934 v Toledu, Ohio, a jej život a kariéra sú úzko späté s bojom za práva žien a rodovú rovnosť. Vyrastala v prostredí, kde ženy mali obmedzené možnosti a boli diskriminované. Jej skoré skúsenosti s touto nerovnosťou ju inšpirovali k tomu, aby sa stala aktivistkou. Počas svojej kariéry sa venovala rôznym aspektom rodovej rovnosti, vrátane práv žien, reprodukčných práv, násilia páchaného na ženách a iným otázkam týkajúcim sa žien.

Toto sú len niektoré príklady osobností, ktoré verejne hovoria o témach týkajúcich sa rodovej rovnosti. Existuje mnoho ďalších aktivistov a aktivistiek, ktorí sa zasadia za tieto dôležité otázky vo svete celebrít, politiky a verejného života. Mnoho ich je na internete. Ak sledujete americké osobnosti, ktoré sú aktívne v tejto téme, mohli by sme si povedať pár slóv o odlišnostiach medzi Európou a zákonmi USA.

Téma násilie

Vysvetľovanie deťom, čo je násilie a čo násilie nie je, je dôležité pre ich vzdelávanie o správnom správaní a vzťahoch s inými ľuďmi. Venujte téme primeraný čas a pozornosť a zodpovedajte na otázky, ktoré deti môžu mať. Snažte sa vytvoriť prostredie, kde sa deti necítia trestané za svoje otázky a obavy, ale sú povzbudené diskutovať o nich otvorene.

. Tu je jednoduchý spôsob, ako deťom v škole vysvetliť spomínanú citlivú tému:

1. Vysvetlite, že násilie je niečo, čo zraňuje alebo ubližuje iným ľuďom. ,,Násilie je, keď niekto robí niečo, čo spôsobuje bolesť alebo strach iným ľuďom.“
2. Vysvetlite, že násilie môže byť fyzické, čo znamená, že niekto udrie, kopne alebo inak zraní niekoho iného. Môže to však byť aj emocionálne, keď niekto inému ubližuje slovami alebo správaním, ktoré ich cítia sa smutní alebo nešťastní.
3. Spresnite, že niektoré veci nie sú násilie. Deti môžu mať občas konflikty alebo hádky s priateľmi alebo súrodencami. Je dôležité im vysvetliť, že takéto konflikty nie sú automaticky násilím. Konflikty sú normálnou súčasťou medziľudských vzťahov, ale je dôležité sa ich snažiť riešiť bez násilia.
4. Použite príklady, ktoré sú pre deti zrozumiteľné. Napríklad: „Keď niekto hrá hrubé a agresívne hry a nechce, aby iným bolo dobre, to je násilie. Ale keď sa dve deti hádajú o hračky alebo nejaký predmet v škole, to nie je násilie, ale konflikt.“
5. Zdôraznite dôležitosť rešpektu a dohody. Povedzte im, že je dôležité rešpektovať iných ľudí a snažiť sa dohodnúť na veciach spoločného záujmu bez násilia.
6. Povedzte im, kde hľadať pomoc, ak preje konflikt do násilia. Deti by mali vedieť, že existujú dospelí, ktorí im môžu pomôcť, ak sa ocitnú v násilnej situácii, a že by sa mali obrátiť na učiteľa, rodičov alebo iné dôveryhodné osoby. Ak nikto ubližuje niektorému z jeho rodičov alebo blízkych, aj v tejto situácii existuje pomoc a násilie je nutné zastaviť.

Formy násilia

Fyzické násilie

Fyzické alebo telesné násilie je forma násilného zaobchádzania, pri ktorom dochádza k fyzickému ublíženiu alebo poškodeniu tela inej osoby. Toto násilie môže zahŕňať rôzne formy fyzického týrania a týranie môže mať vážne dôsledky pre obete. Fyzické násilie je neakceptovateľné a je porušením základných ľudských práv. Obete fyzického násilia by mali vyhľadať pomoc a ochranu, a útočníci by mali byť stíhaní podľa zákona za svoje činy. Je dôležité vzdelávať spoločnosť o negatívnych dôsledkoch fyzického násilia a podporovať vzťahy založené na rešpekte a bezpečí.

Opis niektorých foriem fyzického násilia:

• Kopanie: Kopanie je forma fyzického násilia, pri ktorej niekto úmyselne útočí na inú osobu kopcom nohy. Toto môže spôsobiť vážne zranenia.
• Bitie rukou alebo iným predmetom: Bitie rukou alebo inými predmetmi zahŕňa úmyselné útoky, pri ktorých sa používajú ruky alebo predmety na udieranie obete. To môže spôsobiť modriny, zlomeniny a iné zranenia.
• Ťahanie za vlasy: Týmto spôsobom útočník ťahá obetu za vlasy, čo môže byť bolestivé a traumatické.
• Pálenie cigaretami: Pálenie cigaretami je extrémna forma fyzického týrania, pri ktorej útočník používa horiace cigarety na spôsobenie bolesti alebo zranení obete. To môže spôsobiť popáleniny a trvalé jazvy.
• Iné fyzické ubližovanie: Existuje mnoho ďalších foriem fyzického týrania, vrátane škrcenia, udierania päsťou, uhýbania či búchania obete do predmetov a ďalších.

Psychické alebo duševné násilie

Je to forma násilného zaobchádzania, pri ktorej sa obeť týra alebo zraňuje emocionálne a psychicky. Toto násilie môže byť vo forme citového a slovného týrania. Je to vážna forma zneužívania, ktorá nemusí byť fyzicky viditeľná, ale má vážne dôsledky na psychické a emocionálne zdravie obete. Dôsledky psychického násilia môžu byť vážne a zahŕňajú depresiu, úzkosť, strach, nízke sebavedomie, sociálnu izoláciu a dokonca aj samovražedné myšlienky. Je dôležité si uvedomiť, že psychické násilie je rovnako vážne ako fyzické násilie a mali by sme podporovať obete a pomôcť im nájsť pomoc a ochranu. Taktiež je dôležité oboznamovať spoločnosť o tejto forme násilia a podporovať vzťahy založené na rešpekte a zdravých emocionálnych hraniciach.

Tu je podrobnejší opis týchto foriem psychického násilia:

Citové týranie

Citové týranie zahŕňa rôzne spôsoby, ako niekto môže ubližovať inému emocionálne. To môže zahŕňať:

• Ponižovanie a hanobenie: Útočník môže ponižovať a hanobiť obetu, čo zvyšuje jej pocit sebaúcty. To môže zahŕňať urážlivé poznámky a vulgárne slová.
• Manipulácia a kontrola: Útočník môže manipulovať s obetou a kontrolovať ju. Môže to zahŕňať výhrady, vyhrážky a vydieranie.
• Izolácia: Útočník môže izolovať obetu od rodiny a priateľov, čím ju robí zraniteľnou a závislou od neho.
• Ignorovanie a odmietanie: Ignorovanie obete a odmietanie jej potrieb a pocitov je ďalšou formou citového týrania.

Slovné týranie:

Slovné týranie je forma psychického násilia, pri ktorej sa útočník snaží ublížiť obeti slovami. To môže zahŕňať:

• Vyhrážky: Útočník môže hroziť obeti fyzickým alebo iným druhom násilia.
• Slovné útoky: Používanie urážlivých, urážlivých slov alebo nadávok na poníženie obeti.
• Kritika a znevažovanie: Útočník môže neustále kritizovať a znevažovať obetu, čím jej ubližuje emocionálne.

Sexuálne násilie

Zahŕňa všetky sexuálne činy, ktoré sú vynucované násilníkom od obete násilne, napr. znásilnenie, sexuálne zneužívanie, nútenie sledovať pornografiu a ďalšie.

Sociálne násilie

Cieľom je izolovať obeť od spoločnosti. Patrí sem napríklad bránenie styku s okolím, priateľmi a priateľkami,

zamykanie v byte alebo nejakej časti bytu, blokovanie telefónu a podobné obmedzenia.

Ekonomické násilie

Zneužívanie moci nad obeťou pri disponovaní s finančnými prostriedkami. Patrí sem napríklad situácia, keď osoba disponuje finančnými prostriedkami a obmedzuje inej osobe prístup k peniazom alebo jej zakazuje chodiť do práce.

Potrebujete pomoc? Dôležité telefónne čísla:

Linka detskej istoty

116 111 nonstop

Linka detskej dôvery oz “Lienka”

055/234 7272 po-pia 14-20 hod, bezplatná

Národná linka pre ženy zažívajúce násilie

0800 212 212, nonstop, bezplatná

Linka pomoci obetiam o.z. “Pomoc obetiam násilia”

0850 111 321, nonstop

Krízová linka pre ženy Centra Slniečko

0905 511 512, po-pia 8-18 hod, e-mail: poradna (at) centrumslniecko.sk

Centrá pre ženy a deti a krízové telefónne linky

Centrá zohrávajú kľúčovú úlohu pri ochrane a pomoci obetiam a snažia sa zlepšiť ich situáciu. Existuje niekoľko krízových centier, ktoré sú špecificky určené ženám a deťom, ktoré sú obeťami domáceho násilia alebo sexuálneho násilia. Tieto centrá ponúkajú bezpečné ubytovanie, právnu a psychologickú podporu, a praktickú pomoc pre obete. Tiež je zriadených niekoľkotelefonických liniek krízovej pomoci, kde môžu obete hovoriť s odborníkmi a odborníčkami a získať informácie, radu a podporu. Tieto linky sú často dostupné 24/7.

Bratislavský kraj

Západné Slovensko

Stredné Slovensko

Východné Slovensko

Za zoznam telefónnych čísel sme vďační dostupným informáciám na internete

Niektoré organizácie v Slovensku ponúkajú prevenciu domáceho násilia a vzdelávanie o právach a možnostiach obetí. Tieto programy sú zamerané na osvietiť verejnosť o probléme násilia a podporovať vzťahy založené na rešpekte a rovnosti. O to sa snažíme aj my. Stále je veľa práce, ktorá musí byť vykonaná na zlepšenie situácie obetí násilia na Slovensku a v iných krajinách. Krízové centrá a organizácie sú však neoceniteľným zdrojom podpory pre obete a ich práca prispieva k zvyšovaniu povedomia o týchto závažných otázkach.

Rodová rovnosť ako téma pre svetovú kinematografiu

Existuje mnoho filmov, ktoré sa zaoberajú témami týkajúcimi sa rodovej rovnosti a práv žien. Tieto filmy často reflektujú rôzne aspekty nerovnosti medzi pohlaviami, boj za rovnosť a snažia sa osvetliť dôležité otázky týkajúce sa rodovej rovnosti a práv žien cez umenie a príbehy postáv.

Thelma & Louise (1991)

Tento kultový film režírovala Ridley Scott a sleduje príbeh dvoch žien, ktoré utečú pred svojimi problematickými životmi a konfrontujú sa so systémom, ktorý ich diskriminuje. Film otvára dôležité otázky týkajúce sa ženskej emancipácie a slobody.

Pozrite si trailer:

(487) Thelma and Louise – Original Trailer | MGM – YouTube

Suffragette (2015)

Zameriava sa na britské sufražetky bojujúce za právo žien voliť. Hlavnou postavou je Maud Watts, ktorú hrá Carey Mulligan.

Pozrite si trailer:

(487) Suffragette – YouTube

On the Basis of Sex (2018)

Zaoberá sa životom Ruth Bader Ginsburg, ktorá sa stala druhou ženou na pozícii sudcu Najvyššieho súdu USA. Film sa zameriava na jej právnickú kariéru a boj za práva žien.

Pozrite si trailer:

(487) ON THE BASIS OF SEX | Official Trailer | Focus Features – YouTube

The Glorias (2020)

Je biografiou Glorie Steinem a jej boja za práva žien a rodovú rovnosť. Steinemovú v ňom hrajú rôzne herečky v rôznych životných etapách.