Rode a pohlavie pre vzdelávacie inštitúcie

Memu

Rode a pohlavie pre vzdelávacie inštitúcie

V roku 2018 Európska komisia vynaložila značné úsilie pri presadzovaní existujúcich iniciatív v oblasti rodovej rovnosti v EÚ. V prvom rade ukončila rokovania a predložila do Európskeho parlamentu návrh Smernice o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a opatrovateľov/iek, ktorá priniesla niekoľko opatrení ako je otcovská dovolenka po pôrode, neprenosná časť rodičovskej dovolenky pre otcov či platené voľno na ošetrovanie závislých členov a členiek rodiny. Komisia sa menej úspešne snažila prekonať prekážky v prístupe k smernici o ženách v ekonomickom rozhodovaní a pokračovať v procese ratifikácie Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a boji proti nemu (tzv. Istanbulský dohovor).

RODOVÁ ROVNOSŤ A SLOVENSKO

Témami v oblasti rodovej rovnosti na Slovensku boli najmä pokračujúca verejná diskusia ohľadom Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a boja proti nemu (tzv. Istanbulský dohovor), kde rezonovali tak podporné názory organizácií, pomáhajúcich obetiam násilia na ženách a pracujúcich v oblasti primárnej prevencie, ako aj hlas odporcov dohovoru v rámci antikampane Zastavme zlo z Istanbulu! a mimo nej. V súvislosti so situáciou týkajúcou sa Istanbulského sa vyjadrili aj členky a členovia poradného orgánu vlády SR – Rady vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť a jej výborov, ktorí zaslali otvorený list vláde SR a premiérovi (25.2.2018), v ktorom vyjadrili „ hlboké znepokojenie nad tým, že na Slovensku sa otázky fundamentálnych ľudských práv vrátane ochrany žien a ďalších ohrozených skupín pred násilím, pravidelne stávajú témou negatívnych stranícko-politických a ideologických kampaní. Zásadne tiež odmietli výzvy, ktoré požadovali stiahnutie podpisu Slovenskej republiky pod Dohovorom Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a boji proti nemu (Istanbulský dohovor). Podľa vyjadrenia podpísaných organizácií by stiahnutie podpisu demokratického štátu pod ľudsko-právnym dohovorom, ktorý podpísalo 45 európskych štátov, by bol bezprecedentný akt spochybňujúci európske smerovanie našej krajiny, nastúpené po roku 1989.

Medzinárodná kampaň prebieha každoročne od 25. novembra do 10. decembra s cieľom upozorniť na príčiny, okolnosti a dôsledky rodovo podmieneného násilia a na jeho častý výskyt naprieč krajinami.

Rovnosť všetkých ľudí nielen pred zákonom, ale aj v každodennom živote, je nielen základnou hodnotou Európskej únie a jej členských krajín, ale aj neoddeliteľným atribútom demokratickej spoločnosti. Napriek tomu sa v praxi stretávame s prípadmi znevýhodnenia určitých skupín alebo ľudí na základne ich príslušnosti k nejakej skupine s určitými charakteristikami. V takomto prípade hovoríme o diskriminácii. Na jej odstránenie bol na Slovensku prijatý tzv. Antidiskriminačný zákon, ktorý definuje diskrimináciu nasledovne:

PRIAMOU DISKRIMINÁCIOU je také zaobchádzanie na základe akéhokoľvek dôvodu, ktoré je v porovnateľnej situácii menej výhodné, než zaobchádzanie s inou fyzickou osobou alebo právnickou osobou. Pri rozdielnom zaobchádzaní z dôvodu pohlavia/rodu hovoríme o rodovej diskriminácii. Diskriminácia teda predstavuje situáciu, keď osoba je určitým spôsobom znevýhodnená na základe nejakej odlišnosti, teda chránenej charakteristiky. Diskriminácia sa zakazuje na základe akéhokoľvek dôvodu, najmä pohlavia/rodu, rasy, farby pleti, jazyka, veku, sexuálnej orientácie, viery alebo náboženstva, zdravotného postihnutia, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku a pôvodu.

Príklad: Mladá žena sa uchádzala o prácu. Mala potrebné požadované vzdelanie a kvalifikáciu. Zástupca organizácie jej povedal, že na danú pozíciu chcú prijať muža, pretože je potrebné cestovať do krajín, kde by rokovania so ženou mohli byť problémom. Takéto konanie je priamou diskrimináciou, ktorá vychádza zo stereotypných predsudkov a odopiera konkrétnej žiadateľke o prácu právo na rovnaké zaobchádzanie.

NEPRIAMOU DISKRIMINÁCIOU je zdanlivo neutrálny predpis, kritérium alebo zvyklosť, ktoré na základe akéhokoľvek dôvodu znevýhodňujú fyzickú alebo právnickú osobu. To neplatí, ak možno predpis, kritérium alebo zvyklosť zdôvodniť sledovaním legitímneho cieľa a prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa sú primerané a nevyhnutné. Príkladom nepriamej diskriminácie môže byť stanovenie podmienok, ktoré v skutočnosti na vykonávanie danej činnosti nie sú potrebné, ale automaticky vylúčia časť ľudí.

Vplyv pohlavia učiteľa/-ky a pohlavia žiakov na ich vzájomnú komunikáciu

Pre slovenský vzdelávací systém je charakteristická rodová diferenciácia, ktorá sa prejavuje vo viacerých rovinách. Rodová zaťaženosť školstva sa neprejavuje len výraznou feminizáciou, ale aj obsahom jeho formálnych a neformálnych kurikulí. Príklad tradičných charakteristík dievčat a chlapcov.

,,Obvyklé,, charakteristiky dievčat a chlapcov učiteľkami/učiteľmi
Dievčatá	jemnejšie, pomalšie, kľudnejšie, milšie, dávajú na seba viac pozor, rady sa učia, počúvajú, vyhľadávajú prítomnosť učiteľky
Chlapci	hlučnejší, rýchlejší, žívší, drsnejší, hyperaktívnejší, drzejší, priebojnejší, častejšie sa poudierajú, neradi sa túlia, keď plačú, chcú byť sami

Na základe empirických výskumov bolo zistené, že faktorom pre budovanie vzťahov učiteľov a detí je ich pohlavie. Chlapci označili za rozhodujúceho v budovaní vzťahov učiteľa muža, dievčatá sa orientujú na vytváranie vzťahov s učiteľkami. Dievčatá vyhľadávajú spoločnosť učiteľky a veľa vecí s ňou konzultujú, snažia sa s ňou deliť o úspechy a neúspechy. Dievčatá sa viac obracajú na učiteľky ako chlapci a chlapci dostávajú podrobnejšie informácie, ak sa na niečo pýtajú. Je dôležité si dané informácie uvedomovať a pracovať s nimi v prospech zlepšenia komunikácie so žiakmi bez ohľadu na ich pohlavie.

RODOVÉ STEREOTYPY A SPOLOČNOSŤ

K deľbe sveta na „ženský“ a „mužský“ patrí aj prisudzovanie súkromného sveta ženám

a verejného sveta mužom. Stereotypná rodová deľba práce tak kedysi ovplyvňovala aj volebné

právo, ktoré, keďže jednoznačne prináležalo do správy vecí verejných, patrilo – aj po

úspešných snahách o jeho rozšírenie na všetky vrstvy obyvateľstva – výlučne mužom.

Všeobecné volebné právo bolo v skutočnosti v prvom rade volebným právom všeobecného

predstaviteľa všeobecnej ľudskosti, teda muža.

Ideológiu neoblomnej predurčenosti ženskej a mužskej roly spochybňovali kriticky mysliace

ženy a muži už oddávna, najvýraznejšie so vznikom politického feminizmu (koniec 18. storočia

a 19. storočie). Hnutie sufražetiek (a sufražetov) za volebné právo žien smerovalo (rovnako ako

snahy jednej z prvých slovenských spisovateliek Eleny Maróthy-Šoltésovej o vytváranie

priestorov na vzdelávanie dievčat a žien) proti dobovému presvedčeniu o „prirodzenej“ povahe

ženy, o jej slaboduchosti, ktorá mala ženám brániť v prístupe k verejnej sfére, čiže k vzdelaniu

a k volebnému právu.

V tejto oblasti sa deľba práce medzi ženami a mužmi rapídne zmenila. Starostlivosť o deti a domáce práce je ale stále doménou žien.

Vo všetkých členských štátoch sa väčší podiel žien stará o deti, domáce práce a o varenie ako muži. V roku 2016 sa v EÚ 92 % žien vo veku od 25 do 49 rokov (s dieťaťom do 18 rokov) denne staralo o svoje deti v porovnaní s 68 % mužov. Spomedzi členských štátov najväčšie rozdiely medzi ženami a mužmi boli pozorované v Grécku (95 % žien a 53 % mužov) a na Malte (93 % a 56 %), zatiaľ čo najmenšie rozdiely boli vo Švédsku (96 % žien a 90 % mužov) a v Slovinsku (88 % a 82 %). Na Slovensku je tento rozdiel pomerne vysoký, keď do starostlivosti o deti a domácich prác sa zapája iba niečo viac ako polovica mužov.

Výťah Čl. 7 Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien

Prvou krajinou, v ktorej ženy získali volebné právo, bol Nový Zéland v roku 1893. V Československu mali ženy volebné právo od roku 1919, vo Francúzsku až od roku 1944. Ilúzia, že volebné právo zabezpečí rovnoprávnosť žien a mužov, sa rýchlo rozplynula. Francúzska spisovateľka a filozofka Simone de Beauvoirová v diele Druhé pohlavie (v origináli vyšlo 1949, v slovenskom preklade 1969) skúmala hlbšie korene podriadeného postavenia žien z hľadiska konkrétnych vzťahov v rodine a výchovných prístupov k dievčatám a chlapcom, ako aj z hľadiska odovzdávania tradície a poznania v spoločnosti ako celku. Formovanie „žensky“ pasívnej ženy („nebuď ako chlapčisko“, „nezamaž si šatočky“, „buď pekné/dobré dievčatko“) a „mužsky“ aktívneho muža („chlapi neplačú“, „buď chlap“, „bojuj s drakom“) prebieha neustále na viacerých rovinách – odovzdávaním tradícií prostredníctvom žiaducich vzorcov správania, obsahu a spôsobu vzdelávania, hier či rozprávok. Kultúrnu podmienenosť ženskej roly zhŕňa Simone de Beauvoirová slovami: „Nerodíme sa ako ženy, stávame sa nimi.“

Druhá vlna feminizmu, ktorá sa v USA začala v 60. rokoch a v západnej Európe v 70. rokoch, sa spočiatku sústreďovala na prístup žien k platenej práci, na reprodukčné a sexuálne práva a zdravie. Neskôr sa spektrum tém stále viac rozširovalo: násilie páchané na ženách a deťoch (osobitne problematika sexualizovaného násilia), nedostatočná reprezentácia žien na všetkých úrovniach rozhodovania v spoločnosti, dominancia „mužského“ pohľadu a neviditeľnosť žien vo vede, výskume a vzdelávaní a ďalšie.

Štúdia o násilí páchanom na ženách, vypracovaná na podnet Svetovej banky, uvádza, že rodovo podmienené násilie je skrytou prekážkou ekonomického a sociálneho rozvoja. Tým, že potláča energiu žien, podrýva ich sebadôveru a ohrozuje ich zdravie, znemožňuje im plne sa zúčastňovať na živote spoločnosti. „Plný rozvoj krajiny, blaho sveta a vec mieru vyžadujú maximálnu účasť žien za rovnoprávnych podmienok s mužmi vo všetkých oblastiach.“

Z preambuly Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z roku 1979 Vďaka feministickým a rodovým teóriám, ktoré najmä od 80. rokov 20. storočia rozpracovávali vzťah pohlavia a rodu, dnes vieme, že sa nerodíme nielen ako ženy, ale ani ako muži. Pravda, to neznamená spochybnenie existencie istých biologických predpokladov, ktoré sa vzťahujú predovšetkým na rozdelenie úloh ženy a muža v reprodukcii. Ide o spochybnenie zdanlivej samozrejmosti, s akou sa od rozdelenia úloh ženy a muža v biologickej reprodukcii ľudského druhu odvodzuje aj deľba ostatných prác potrebných pre fungovanie spoločnosti a ich etiketizácia ako prác „ženských“ či „mužských“.

„Úloha ženy pri zachovaní rodu by nemala byť základom pre diskrimináciu. Výchova detí vyžaduje rozdelenie zodpovednosti medzi mužov a ženy a spoločnosť ako celok. Z preambuly Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z roku 1979 vyplýva, že rodová rola napriek svojej rozmanitosti v podaní rôznych žien a rôznych mužov nie je primárne individuálnou záležitosťou. Jej formovanie ovplyvňujú stereotypné obrazy ženskosti a mužskosti, ktoré nás obklopujú a ktoré vytvárajú prostredie na jej rozohrávanie. Stereotypy podmieňujú vzťah rodov, konštruovaný na základe konvencií vnímania, kultúrnych vzorcov a ideológií, nahromadených okolo koncepcií „pravej“ ženskosti a mužskosti.

Stereotyp vzniká a reprodukuje sa v spleti očakávaní, pričom tí a tie, ktorých sa týkajú, ich nemôžu podstatne ovplyvniť. Naše vlastné stereotypné očakávania závisia od stereotypných očakávaní iných, a tak vzniká začarovaný kruh, z ktorého často niet úniku. Napríklad zo stereotypu „ženy sú matky“ vyplýva stereotyp „ženy chcú prevziať výlučnú zodpovednosť za starostlivosť o deti“, čo následne diskriminuje všetky ženy na trhu práce. Diskriminované osoby sa zoči-voči bezvýchodiskovosti svojej situácie obvykle prispôsobia stereotypu, na základe ktorého sú diskriminované. Nemožnosť úniku ich prinúti rezignovať. Rodovo stereotypné chápanie ženskej a mužskej roly, ktoré potvrdzuje a udržiava rodovú nerovnosť, sa však rozkolísava a nezriedka sa už v realite nevyskytuje tak často a nespochybnene, ako sa nám to usilujú nahovoriť ideologické konštrukty reklamy, médií, politiky, rozprávok, literatúry, učebníc a pod. No stereotypné konštrukty ovplyvňujúce hodnotovú klímu v spoločnosti sa húževnato vzpierajú politickým proklamáciám o rovnosti žien a mužov, ustanoveniu o rovnosti pohlaví v Ústave Slovenskej republiky, zákonom zakazujúcim diskrimináciu na základe pohlavia v zamestnaní i realite meniacich sa rolí konkrétnych žien a konkrétnych mužov.

ROVNOSŤ POHLAVÍ

Rovnosť pohlaví je v Slovenskej republike zakotvená vo viacerých právnych predpisoch, ktoré upravujú pravidlá pre rôzne oblasti života. Povinnosť zabezpečiť rovnosť mužov a žien pre Slovenskú republiku vyplýva aj z právne záväzných aktov Európskej únie, a tiež z medzinárodných záväzkov.

Ústava Slovenskej republiky v článku 12 hovorí, že ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody garantuje všetkým bez ohľadu na pohlavie a rod (okrem ďalších charakteristík ako napríklad rasa alebo náboženstvo). Požiadavka na rovnosť pohlaví je ďalej pretavená do rôznych zákonov, ktoré podrobnejšie upravujú uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania. Kľúčovým právnym predpisom je zákon č. 365/2004 o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou (antidiskriminačný zákon), ktorý zakazuje diskrimináciu aj z dôvodu pohlavia a rodu. Za diskrimináciu z dôvodu pohlavia pritom považuje aj diskrimináciu z dôvodu tehotenstva a materstva, ako aj diskrimináciu z dôvodu pohlavnej alebo rodovej identifikácie. Okrem zákazu diskriminácie antidiskriminačný zákon zakotvuje aj povinnosť konať v súlade s dobrými mravmi, ako aj povinnosť prijímať preventívne opatrenia na ochranu pred diskrimináciou. Antidiskriminačný zákon a ďalšie zákony zakotvujú povinnosť dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania v týchto oblastiach: sociálne zabezpečenie, zdravotná starostlivosť, poskytovanie tovarov a služieb, vzdelanie, pracovnoprávne vzťahy (vrátane prístupu k zamestnaniu a povolaniu).

Na pôde Európskej únie je požiadavka na rovnosť pohlaví zakotvená v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva. Táto zmluva stanovuje, že cieľom spoločenstva vo všetkých jeho aktivitách má byť presadzovanie rovnosti medzi mužmi a ženami, a okrem iného zakotvuje zásadu rovnakého odmeňovania žien a mužov za rovnakú prácu a za prácu rovnakej hodnoty. Na pôde Európskej únie bolo prijatých viacero smerníc, ktoré zaviazali členské štáty na prijímanie opatrení na dosahovanie rovnosti žien a mužov najmä v pracovnej a sociálnej oblasti.

Požiadavka na rovnosť žien a mužov je zakotvená v mnohých dokumentoch medzinárodného práva, ktorých zmluvnou stranou je aj Slovenská republika – napríklad v Charte organizácie spojených národov, vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv či v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Osobitný význam má Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z roku 1979, v ktorom sa štáty zaviazali, že budú vo všetkých oblastiach prijímať všetky príslušné opatrenia na zabezpečenie plného rozvoja a povznesenia žien (čl. 3). Princíp rovnosti žien a mužov je princípom, na ktorom sú postavené aj mnohé dohovory prijaté na pôde Medzinárodnej organizácie práce. Napriek tomu, že požiadavka na rovnosť pohlaví je zakotvená v medzinárodných dokumentoch, rovnosť žien a mužov ešte vždy nie je zabezpečená v praxi. Vo svojej preambule na to upozorňuje aj Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien.

Viera v to, že existuje akási všeobecne platná, správna „mužskosť“ a „ženskosť“, vtesnáva ženy a mužov do predpísaných rolí, ktoré nezodpovedajú skutočným potrebám partnerstva a spolupráce medzi ľuďmi v spoločnosti a nerešpektujú individualitu žien a mužov ako jedinečných ľudských bytostí. A tak bývajú slová „chlapček“ či „dievčatko“ v našej spoločnosti veľmi často ortieľom, ktorý bábätku nalinkuje koľaje vedúce do ružového, alebo modrého sveta.

Dokumenty a legislatíva

• Celoštátna stratégia rodovej rovnosti na roky 2014 – 2019, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, 2013

• Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie na ženách (CEDAW), Organizácia Spojených národov, prijatý 1979, platný od 3. 9. 1981, pre ČSFR platný od 1987, zákon č. 62/1987 Zb. a Opčný protokol k Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien. OSN, prijatý 22. 12. 1999, ratifikovaný 22. 9. 2000, uverejnený v Zb. č. 343/2001 Z. z.

• Gender Action Plan III. 2021 – 2025, Akčný plán rodovej rovnosti 2021-2025, Európska komisia • Konsolidované znenie zmluvy o Európskej únii a zmluvy o fungovaní Európskej únie, Charta základných práv Európskej únie (Lisabonská zmluva)

• Národný akčný plán na vykonávanie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 o ženách, mieri a bezpečnosti na roky 2021 – 2025

• SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2006/54/ES z 5. 6. 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania

• SMERNICA RADY 2004/113/ES z 13. 12. 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu (rodová smernica).

• SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2010/41/EÚ zo 7. 7. 2010 o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby a o zrušení smernice Rady 86/613/EHS

• Strednodobá stratégia rozvojovej spolupráce SR na roky 2019 – 2023, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí, 2019

• Zákon 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) • Zákon č. 311/2001 Z. z. – Zákonník práce

• The Gender Action Plan for the period 2016-2020, European Union, 2016

• The Millennium Development Goals Report 2015. Unated Nations Development Program

ON-LINE ZDROJE

• www.gender.gov.sk

• www.diskriminacia.gov.sk

• www.zastavmenasilie.gov.sk

• www.glosar.aspekt.sk

• www.ruzovyamodrysvet.sk

V anglickom jazyku:

• www.un.org/en/sections/issues-depth/gender-equality/

• www.unwomen.org/en/digital-library/publications

• www.undp.org/content/undp/en/home/sustainable-development-goals/goal-5-gender-equality.html