ROD A RODOVÉ STEREOTYPY

Rodové stereotypy vychádzajú z  presvedčení (zvyčajne prežitých a zastaraných) o rolách, schopnostiach a vlastnostiach mužov a žien. A hoci v niektorých špecifických situáciách sa môže zdať, že tieto stereotypy majú nejaký základ v realite, stereotypy sa ukazujú ako problematické, keď sa predpokladá, že by mali byť automaticky uplatňované na všetkých mužov a ženy.

To vedie k materiálnemu i psychologickému obmedzovaniu, ktoré bráni mužom a ženám robiť slobodné rozhodnutia a plne si uplatňovať svoje práva. V priebehu dejín sa obsah rodových stereotypov menil s ohľadom na spoločenské zmeny vo vzťahoch medzi ženami a mužmi. Napriek tomu sú naďalej hlavnou príčinou udržiavania nerovného vzťahu medzi mužmi a ženami a vytvárajú východisko pre rodovú diskrimináciu, ktorá vedie prevažne k znevýhodňovaniu resp. diskriminácii žien.

Súhrn indikátorov rodovej rovnosti (tabuľka nižšie)

* European Commission, 2018: 2018 Report on equality between women and men in the EU.

** EIGE: Európsky inštitút rodovej rovnosti (European Institute for Gender Equality, http://eige.europa.eu/genderstatistics/dgs)

Vysvetlivky: Rodový rozdiel = hodnoty mužov mínus hodnoty žien v percentuálnych bodoch (p. b.), ak nie je uvedené inak. Negatívny rozdiel znamená rozdiel v prospech žien. Zeleným sú vyznačené výsledky, kde dosahujeme lepšiu úroveň ako je priemer v EÚ. Naopak, tmavooranžové označenie je pre tie rozdiely, ktoré výrazne prekračujú priemer EÚ.

Súhrn indikátorov rodovej rovnosti

Súhrn indikátorov rodovej rovnosti

Podrobnejšia analýza niektorých rozdielov

Vo všetkých členských štátoch sa ženy osamostatňujú od rodičov a vstupujú do manželstva skôr ako muži. V roku 2017 sa ženy v EÚ osamostatňovali od rodičov o dva roky skôr ako muži (ženy vo veku 25 rokov a muži 27 rokov), na Slovensku je tento vek podstatne vyšší, u žien 29,4 rokov a mužov 32,2 rokov. Ženy taktiež vstupovali do manželstva skôr vo všetkých členských štátoch aj na Slovensku. Slovenky vstupujú do prvého manželstva v priemernom veku 28,6 roka, muži vo veku viac ako 31 rokov.

Vek narodenia prvého dieťaťa je v porovnaní so vstupom do manželstva nižší, priemerný vek prvorodičiek u nás je 27 rokov, v EÚ je to 29.

Ďalším významným rozdielom medzi ženami a mužmi je očakávaná dĺžka života. Vo všetkých členských štátoch žijú ženy dlhšie ako muži – v roku 2016 bol priemer EÚ u žien 83,6 roka a u mužov 78,2 roka, rozdiel bol 5,4 roka. Na Slovensku bol tento rozdiel vyšší, na úrovni 7 rokov, avšak s nižšou očakávanou dĺžkou života (ženy 80,7 a muži 73,8 roka). Spomedzi členských štátov sa rozdiel medzi ženami a mužmi pohybuje od 10-11 rokov v Lotyšsku a Litve do menej ako 4 roky v Dánsku, v Írsku, na Malte, v Holandsku, vo Švédsku a v Spojenom kráľovstve.

SPOLUŽITIE

Sedemkrát viac žien ako mužov žije samých s dieťaťom. Pri pohľade na spôsob života žien a mužov – v pároch, slobodne, s deťmi alebo bez detí – je vidno niekoľko rozdielov.

V EÚ v roku 2017 žilo 7,6 % žien vo veku 25-49 rokov samých s dieťaťom v porovnaní s 1,1 % mužov v rovnakom veku; na Slovensku bol podiel týchto domácností nižší, na úrovni 4% žien a 0,3% mužov. Slobodných bez detí v tejto vekovej skupine bolo u nás 3,1% žien (EÚ 9,6 %) a 4,8% mužov (EÚ 16,3 %).

Ďalšou skupinou, v ktorej sú veľké rozdiely medzi ženami a mužmi sú jednotlivci starší ako 65 rokov: podiel starších žien, ktoré žijú samé u nás (35%, EÚ 40,4 %) bol viac ako dvakrát väčší ako podiel mužov (11,7%, EÚ19,9 %). V pároch žije v EÚ 45,1 % žien a 48,4 % mužov vo veku 15, na Slovensku je ten podiel nižší ako v EÚ, 34,5% žien a 36,8% mužov.

Zaujímavý je pohľad na krajiny, kde žije v pároch najvyšší podiel žien a mužov; sú to najmä škandinávske krajiny na čele s Fínskom, Dánskom, Holandskom a Švédskom.

ZDRAVIE

Muži žijú menej zdravo, napriek tomu, že športujú pravidelnejšie.

Ženy sa o svoje zdravie starajú preventívne viac ako muži. V EÚ konzumuje alkohol na pravidelnej báze väčší podiel mužov ako žien (38 % mužov vo veku 18 a viac rokov v porovnaní s 23 % žien v roku 2014), u nás je to percento podľa výskumu Eurofoundu nižšie, 25,8% mužov a 7,6% žien. V EÚ aj na Slovensku je väčší podiel fajčiarov mužov ako žien, u nás fajčí takmer každý tretí muž (31,2%), žien fajčí o polovicu menej (16,1%). V EÚ 24 % mužov vo veku 18 a viac rokov sú denní fajčiari v porovnaní so 16 % žien.

Ďalšou súčasťou zdravého života je pravidelná fyzická aktivita.

V roku 2014 36 % mužov v EÚ strávilo 150 a viac minút za týždeň športovaním alebo fyzickou aktivitou, ktorá nesúvisela s prácou v porovnaní s 26 % žien. Pomer sa líšil od 14 % mužov v Rumunsku do 55 % vo Fínsku a od 4 % žien v Rumunsku do 57 % v Dánsku. U nás je to mierne menej ako je priemer EÚ, keď pravidelne športuje tretina (35,5%) mužov a štvrtina (23,7%) žien.

VZDELANIE

Vyšší je podiel žien s vysokoškolským vzdelaním ako mužov.

Pri pohľade na úroveň dosiahnutého vzdelania v EÚ sa objavujú rozdiely medzi ženami a mužmi na vyššom stupni vzdelania. Takmer rovnaký podiel žien aj mužov v EÚ vo veku 25-64 rokov (22 % žien a 23 % mužov) malo v roku 2017 dokončený maximálne nižší stupeň vzdelania (nižšie stredoškolské vzdelanie). Na Slovensku je vzdelanostná úroveň lepšia, iba 7,3% mužov a 9,8% žien má nižšiu úroveň vzdelania, čo môže súvisieť aj so štruktúrou škôl a vzdelávacieho systému u nás. Menší podiel žien (44 %) ako mužov (48 %) v EÚ úspešne ukončil maximálne stredný stupeň vzdelania (vyššie stredoškolské vzdelanie alebo nadstavbové neuniverzitné vzdelanie). Tento model platí takmer vo všetkých členských štátoch, u nás rovnako, avšak s oveľa vyšším podielom vzdelania v tejto skupine, s 72,9% mužov a 63,7% žien. Pokiaľ ide o vysokoškolské vzdelanie, to v EÚ dokončilo 33 % žien v porovnaní s 30 % mužov, u nás je tento podiel nižší s vyšším rodovým rozdielom 26,5% žien a 19,8% mužov. Takmer vo všetkých členských štátoch bola väčšina žien s týmto stupňom vzdelania a najväčší rozdiel medzi ženami a mužmi bol v pobaltských krajinách ako aj vo Fínsku, Švédsku a Slovinsku.

ŽENY A TRH PRÁCE NA SLOVENSKU: ŠPECIFIKÁ A SÚVISLOSTI

Rodové rozdiely na trhu práce ostávajú i v súčasnosti najviditeľnejším dôkazom nerovnosti medzi mužmi a ženami v našej spoločnosti. Napriek zákonom, ktoré majú zabezpečovať zákaz diskriminácie a rovnaké zaobchádzanie, analýzy a štatistiky ukazujú, že ženy sú naďalej znevýhodňované v prístupe k pracovným pozíciám a ku kariérnemu rastu, hoci ich vzdelanostná úroveň je dokonca vyššia ako u mužov. Znevýhodnená pozícia žien v pracovnom procese je v slovenských podmienkach spôsobená následkom niekoľkých navzájom sa ovplyvňujúcich faktorov. Patrí k nim tradičné rozdelenie rodových rolí a s nimi spojených predstáv o práci vhodnej pre mužov a ženy a rodovo nerovnomerné rozdelenie starostlivosti o deti, domácnosť a závislých členov a členky rodiny, nedostatok vyrovnávacích a proaktívnych opatrení ako sú opatrenia na podporu kariérneho postupu žien a opatrenia na zosúladenie rodinného a pracovného života, najmä nedostatok flexibilných foriem práce pre matky malých detí či nedostupnosť služieb starostlivosti o deti a závislých členov a členky rodiny.

Znevýhodnená pozícia žien na trhu práce sa najmarkantnejšie prejavuje v nasledujúcich oblastiach:

• horizontálna segregácia na pracovnom trhu: prejavuje sa vysokou zamestnanosťou žien najmä v oblastiach národného hospodárstva s nízkou úrovňou platového ohodnotenia (tieto odvetvia sú často označované ako prefeminizované);
• sektorová segregácia – ženy sa sústreďujú viac vo verejnom sektore a muži najmä v súkromnom sektore;
• vertikálna segregácia – tzv. sklený strop, ktorý limituje možnosti žien dosiahnuť na vyššie, prípadne najvyššie (a najlepšie odmeňované) pozície v oblasti, v ktorej pracujú. Sklený strop sa prejavuje aj i v inak prefeminizovaných odvetviach, kde ženy tvoria väčšinu pracovnej sily, ale na riadiace pozície sa prepracujú zvyčajne skôr muži (príkladom sú napr. prevaha učiteliek v školstve, ktoré však manažérsky prevažne riadia muži – riaditelia)
• rozdiely v odmeňovaní v neprospech žien, a to aj v rámci rovnakých alebo porovnateľných pracovných pozícií.
• nerovnosti v zodpovednosti za chod domácnosti a rodiny – ženy musia venovať nepomerne viac času neplatenej práci zameranej na starostlivosť o deti, členov rodiny a domácnosť. V rámci sféry platenej práce je táto sféra – sféra sociálnych služieb – tiež považovaná skôr za doménu žien a jej finančné ohodnotenie je tiež neúmerne nízke v porovnaní s náročnosťou a zodpovednosťou tejto práce (automechanik zarába podstatne viac ako učiteľka v materskej škôlke);
• intersekcionality resp. viacnásobná diskriminácia napr. z hľadiska veku, rodinného stavu resp. počtu detí a ich veku, etnického a rasového pôvodu, zvyšuje rodové rozdiely v zárobkoch;
• „mužský model“ pracovného trhu a jeho systému odmeňovania, prispôsobený typickému mužskému životnému cyklu a potrebám. Snahy o začlenenie do pracovného procesu často nútia ženy prispôsobovať sa „mužským pracovným modelom“, ktoré napr. nezohľadňujú skúsenosti a kvalifikáciu získanú mimo plateného pracovného procesu (starostlivosť o členov rodiny a domácnosť, mikro-manažment na úrovni domácnosti atd.)

RODOVÁ ANALÝZA

DEŇ ROVNOSTI V ODMEŇOVANÍ

25 október je Dňom rovnosti v odmeňovaní medzi mužmi a ženami na Slovensku. Tento dátum symbolicky zvýrazňuje, že ženy od tohto dátumu pracujú „zadarmo“.

Významným opatrením pre znižovanie rodového mzdového rozdielu je postupné zvyšovanie minimálnej mzdy, keďže ženy pracujú častejšie v nízko príjmových skupinách ako muži. Rovnako opatrenia na výraznejšie zvyšovanie platov vo verejnej sfére by malo znamenať zníženie rodového mzdového rozdielu.

V ostatných desaťročiach dochádza okrem nárastu sektora služieb aj k celkovým zmenám v zamestnaneckej praxi. Zjednodušene sa dá povedať, že dnes sa v práci nezaoberáme ani tak problémami a vecami, ako skôr ľuďmi a informáciami. Platí to tak pre inštalatéra či inštalatérku, ako aj pre knihovníčku či knihovníka. Už nám nestačí vyučiť sa jednému remeslu, ktoré „má zlaté dno“ – úzka špecializácia a nedostatok zručností sa pri neustálych technologických inováciách a preskupovaní jednotlivých pracovných odborov stávajú skôr nevýhodou. V dobe, keď je pracovná flexibilita a mobilita predpokladom získavania (aj) rozličnej odbornej praxe, je často spokojnosť so stálym pracovným miestom znakom sociálnej stigmy – aspoň to tvrdia prevládajúce ideológie práce (ktoré však ignorujú napr. regionálne, ale aj rodovo nerovnomerné rozloženie nezamestnanosti).

Väčšina zamestnaní kladie nároky na správanie človeka a jeho emócie. Tie však nie sú definované ako znalosti a zručnosti, ale ako osobné kvality jednotlivca, v dôsledku čoho si nezasluhujú osobitné ohodnotenie. To je častým dôvodom nižšieho hodnotenia feminizovaných povolaní. Ak však „dobré komunikačné schopnosti“ nezoberieme ako samozrejmú vlastnosť žien, ale ohodnotíme ich napr. ako schopnosť čítať reč tela a schopnosť predchádzať konfliktom účinným vyjednávaním, pochopíme ich ako relevantné zručnosti, ktorým sa dá naučiť, a ktoré preto treba aj náležite oceniť.

Na jednej strane sa síce môže zdať kontroverzné, že dnešné požiadavky na zamestnankyne a zamestnancov vyžadujú niečo ako manažment emócií, oblasti psychiky, ktorú pokladáme za svoju najvnútornejšiu oblasť, prameň prejavov našej individuálnej osobnosti. Ak však uvažujeme tu a teraz v transformujúcej sa a zároveň globalizovanej ekonomike, je len málo pravdepodobné, že sa ako pracovne vyťažené zamestnankyne a zamestnanci vzdáme požiadavky na vľúdny, hoci natrénovaný prístup pracovníčok call centier, bankových úradníkov a úradníčok, a postupne aj štátnych úradníkov a úradníčok, vodičiek a vodičov autobusov či električiek alebo predavačov a predavačiek v obchodných domoch. Preto je dôležité, aby sa spomínané požiadavky na zamestnankyne a zamestnancov v oblasti emócií a sociálneho správania definovali ako poznatky a zručnosti, ktorým sa možno naučiť, a nie ako individuálne vlastnosti, pri ktorých najčastejšie skĺzavame k rodovo stereotypnému videniu.

Takéto explicitné uznanie spoločenských a komunikačných schopností môže napokon viesť k zlepšeniu statusu „typicky“ ženských a feminizovaných povolaní v oblasti starostlivosti, administratívy či školstva.

Štáty, zmluvné strany [Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien] sú zaviazané prijať všetky príslušné opatrenia na odstránenie diskriminácie žien v zamestnaní s cieľom zabezpečiť  (na základe rovnoprávnosti mužov a žien) rovnaké práva, najmä (…) práva na rovnaké príležitosti v zamestnaní, včítane používania rovnakých kritérií výberu v zamestnaní a (…) práva na rovnakú odmenu, včítane výhod, a na rovnaké zaobchádzanie, pokiaľ ide o prácu rovnakej hodnoty, ako aj rovnoprávnosť pri hodnotení kvality práce.

Čl. 11 ods. 1 písm. b), d) Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien.

RODOVÉ ROZDIELY V ODMEŇOVANÍ

Rodový mzdový rozdiel v neočistenej forme (The unadjusted Gender Pay Gap) predstavuje podľa definície Eurostatu „rozdiel medzi priemernou hrubou hodinovou mzdou mužského plateného zamestnanca a ženskou platenou zamestnankyňou ako percento hrubej hodinovej mzdy mužského zamestnanca“.

Rodový mzdový rozdiel u vysokoškolsky vzdelaných odráža najmä horizontálnu segregáciu sektorov založenú na stereotypných predstavách o „práci vhodnej pre ženy“, ktoré sa odrážajú pri výbere študijných odborov. Vychádzajúc z historického vývoja a stereotypného prístupu, práca vykonávaná ženami sa spravidla považuje za prácu nižšej hodnoty, čo sa odráža na výške zárobkov v dominantne feminizovaných odvetviach. Napriek teda veľmi dobrej vzdelanostnej úrovni žien nevedie táto k vyrovnávaniu zárobkov.

Vysokoškolsky vzdelaný muž zarába v podnikateľskom sektore takmer dvojnásobok toho, čo žena s rovnakým vzdelaním vo verejnom sektore. Tento rozdiel poukazuje na fakt, že investícia do vzdelania – ľudského kapitálu sa lepšie vypláca a zhodnocuje u mužov ako u žien. Najvýraznejšie sa rozdiely prejavujú u vysokoškolsky vzdelaných ľudí v riadiacich pozíciách, a to najmä v podnikateľskom sektore. Najväčšie rozdiely sú už dlhodobo vo finančnom a poisťovacom sektore, ale i v silne feminizovanej oblasti ako je zdravotníctvo a sociálna pomoc.

Rodový mzdový rozdiel patrí k najviac sledovaným a diskutovaným prejavom rodovej nerovnosti resp. diskriminácie na trhu práce. Z hľadiska legislatívnej úpravy napĺňa SR očakávané požiadavky stanovené EÚ; v roku 2007 bol v rámci novelizácie Zákonníka práce doplnený dôležitý paragraf § 119a, ktorý v slovenskej legislatíve zakotvuje rovnakú mzdu za rovnakú prácu a za prácu rovnakej hodnoty pre ženy a mužov.

Napriek vyhovujúcej legislatíve je však nutné konštatovať, že na Slovensku pretrvávajú značné rozdiely v odmeňovaní žien a mužov. Aj keď od vstupu do EÚ sa rodový mzdový rozdiel podstatne znížil, v súčasnosti predstavuje stále okolo 18 %. Na tejto úrovni stagnuje ostatných 5 rokov.

Priemerná hrubá mesačná mzda a vybrané zložky mzdy zamestnancov podľa pohlavia

Regionálne rozdiely pri rodovom mzdovom zárobku naznačujú, že najmenší rozdiel je v regiónoch najnižšími priemernými mzdami. Hoci nemáme bližšiu analýzu podľa sektorov zamestnanosti v jednotlivých regiónoch, je zjavné, že najvyšší rozdiel vykazujú samosprávne kraje s priemyselnou štruktúrou najmä automobilového a strojárskeho priemyslu, ktorý na seba viaže typicky mužské pracovné miesta. Rodový mzdový rozdiel v Bratislavskom regióne je v podstate rovnaký ako priemer z celého Slovenska, pričom priemerné mzdy v absolútnej hodnote sú podstatne vyššie.

Inými slovami, priemerný hodinový zárobok žien tvorí iba 82 % z mužskej priemernej mzdy. V členských krajinách EÚ sa priemer už dlhodobo pohybuje na úrovni medzi 16 a 17 %. Rodový mzdový rozdiel sa výraznejšie znížil v roku 2013, kedy ešte doznievali následky ekonomickej a hospodárskej krízy. Dá sa to vysvetliť tým, že v tomto čase firmy šetrili aj na platoch špičkových manažérov, pri ktorých prevažujú muži, čím sa nárast priemerného zárobku mužov mierne spomalil.

Nižšia mzda žien v porovnaní s mužmi je dôsledkom feminizácie istých profesií a tzv. skleného stropu, teda nedostatku žien na vyšších pozíciách. „Vo feminizovaných odvetviach sa mzdy pohybujú na úrovni alebo pod úrovňou priemernej mzdy v hospodárstve SR. […] V celkovom vyjadrení tvorí za posledné roky priemerná mzda žien okolo 75 % priemernej mzdy mužov. Táto mzdová disproporcia podľa pohlavia má v SR trvalejší charakter a s menšími odchýlkami pretrváva po celé 90. roky.“ (Evalvácia 2003.) Je dôležité poznamenať, že tento trend prevláda aj v ostatných krajinách Európskej únie. Podľa údajov Eurostatu za rok 2004 ženy zarábajú o 25 15 % menej ako muži.

Dôvodom je aj oveľa vyšší podiel žien so zamestnaním na čiastočný úväzok (20 % z celkového počtu zamestnaných žien) v porovnaní s takto pracujúcimi mužmi (len 1 %). (Women´s employment 2005.) „Mzdové podmienky musia byť rovnaké pre mužov a ženy bez akejkoľvek diskriminácie podľa pohlavia. Ženy a muži majú právo na rovnakú mzdu za prácu rovnakej zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti, vykonávanú pri rovnakých pracovných podmienkach a pri dosahovaní rovnakej výkonnosti a výsledkov práce.“ § 119 ods. 3 Zákonníka práce Dievčatá a ženy považujeme stereotypne nielen za „prirodzene“ komunikačne schopnejšie, ale v každodennom živote od nich vyžadujeme aj dekoratívnosť, ktorá má byť výsledkom cielenej starostlivosti o svoj vzhľad.

Americká feministka Naomi Wolfová, autorka knihy Mýtus krásy (2000), dokonca v prípade profesií, v ktorých sa pracovným nástrojom ženy stane jej krása, krása jej tela, hovorí o kvalifikácii profesionálnej krásavice. Jej koncentrovanými príkladmi sú mediálne často prezentované povolania ako napr. televízna moderátorka, letuška či modelka, ktoré sú údajne snom všetkých dievčat. Táto kvalifikácia je však dnes v rôznej miere súčasťou takmer každého povolania – interné pravidlá mnohých spoločností vyžadujú od žien predpísaný vzhľad, ktorý je väčšinou stotožnený s premenlivým chápaním ženskej elegancie. Naomi Wolfová tvrdí, že prílišné zaoberanie sa vlastným vzhľadom a jeho silná sociálna kontrola, nezriedka inštitucionalizovaná v pravidlách, na ktorých dodržiavanie dohliada zamestnávateľ a ktorých porušenie môže byť dôvodom na prepustenie zo zamestnania, je ďalšou bariérou v plnom uplatnení žien. Potom, čo sa po vynájdení antikoncepcie ženy relatívne oslobodili od dôsledkov nevyhnutného spätia sexuality a rodenia detí, a potom, čo vstúpili na pracovný trh a do sféry politického rozhodovania, sa im takto opäť ukazuje „ich“ miesto v spoločnosti.

Mýtus krásy, ku ktorého nasledovaniu sú dievčatá a ženy odmalička vyzývané, má teda aj politický účel a dôsledky – efektívne zabraňuje ženám v sebarealizácii v pracovnej sfére a verejnom pôsobení. Nie je pravdepodobne náhoda, že dievčatá a ženy trpiace anorexiou sa regrutujú z radov vzdelaných žien strednej vrstvy. Nabádanie k akceptovaniu vlastného tela, ktoré sa mení najmä počas adolescencie, kritické hodnotenie mediálnych obsahov a budovanie iných zdrojov sebaúcty, ktoré môže rozvíjať každý a každá, sú v podpore rodovo nestereotypného rozvoja bytostí (nielen) ženského rodu kľúčové.

RODOVÁ SEGREGÁCIA NA TRHU PRÁCE

Hoci príčiny rozdielu v odmeňovaní žien a mužov sú komplexné a zložité, k najvýraznejším patrí segregácia na trhu práce. Ďalším dôvodom rozdielov je tzv. sklený strop, determinujúci množstvo žien dosahujúcich najvyššie (a najlepšie odmeňované) pozície najmä v podnikateľskom sektore. Najvyšší rozdiel bol vlani v riadiacich pozíciách v doprave, logistike a poštových službách, a to viac ako 50% v neprospech žien. Ženy teda zarábali iba polovicu platov mužov.

Horizontálna segregácia

Ženy pracujú vo vyššej miere vo verejnej sfére v sektoroch ako je školstvo, zdravotníctvo, sociálna sféra alebo verejná správa, kde sú platy nižšie ako vo sfére podnikateľskej. Rodová štruktúra zamestnancov v oboch sektoroch vykazuje značné rozdiely, keď v nepodnikateľskom sektore predstavuje podiel žien 72 %, kým v podnikateľskom iba 42 %. Tento rozdiel ešte rokmi mierne narastá.

Ženy vysoko prevyšujú mužov v sektoroch ako sú odborní zamestnanci a zamestnankyne, úradnícke práce, vzdelávanie, obchod a služby. Pri porovnávaní segregačných indexom môžeme konštatovať, že slovenský trh práce patrí k najsegregovanejším v rámci EÚ.

Segregačný index v SR v povolaniach dosiahol v roku 2017 úroveň 29,4% (čo je najviac v rámci EÚ) v sektoroch to bolo 23,5%. Hodnoty segregačného indexu sa pohybujú od 0 (žiadna segregácia) po 50 (úplná segregácia). Ak by bolo požadované rovnomerné zastúpenie mužov a žien vo všetkých zamestnaniach, muselo by sa v SR preskupiť (zmeniť zamestnanie) zhruba 58 % všetkých zamestnancov a zamestnankýň.

Treba tiež zdôrazniť, že všetky krajiny EÚ vrátane tých s najvyššou mierou rodovej rovnosti majú rodovo segregovaný trh práce, aj keď v menšej miere ako je to u nás. Rozdiely však nie sú tak markantné; najnižší index rodovej segregácie v povolaniach vykazuje Grécko na úrovni 19,2, po ňom nasleduje Švédsko s 24,1.V sektoroch je obdobná situácia, keď najnižšiu úroveň vykazuje Grécko s 13,7.

Nedá sa reálne očakávať, že sa rozloženie žien a mužov vo všetkých povolaniach a sektoroch niekedy úplne vyrovná a ani to nie je primárnym cieľom.

Horizontálna segregácia spôsobuje problém hlavne z hľadiska rodového mzdového rozdielu, nakoľko jeho najväčšiu časť (aspoň čo sa týka SR) možno pripísať práve segregácii a nižšiemu ohodnocovaniu povolaní a sektorov, kde prevládajú ženy. Vertikálna segregácia Vo väčšine členských štátov Európskej únie, vrátane Slovenskej republiky sú ženy aj naďalej nedostatočne zastúpené pri rozhodovacích postupoch a na vedúcich pozíciách, najmä na najvyššej úrovni. Takáto situácia pretrváva aj napriek tomu, že v EÚ predstavujú ženy a dievčatá takmer polovicu pracovných síl a viac ako polovicu čerstvých absolventov/iek univerzít. Aj napriek dosiahnutému pokroku v oblasti rovnosti žien a mužov v politickom rozhodovaní tak ostáva aj tu ešte mnoho výziev. Na rozhodovacích pozíciách v súkromnom sektore je podiel žien nižší ako podiel mužov na všetkých úrovniach riadenia a rozhodovania.

VERTIKÁLNA SEGREGÁCIA

Vo väčšine členských štátov Európskej únie, vrátane Slovenskej republiky sú ženy aj naďalej nedostatočne zastúpené pri rozhodovacích postupoch a na vedúcich pozíciách, najmä na najvyššej úrovni. Takáto situácia pretrváva aj napriek tomu, že v EÚ predstavujú ženy a dievčatá takmer polovicu pracovných síl a viac ako polovicu čerstvých absolventov/iek univerzít. Aj napriek dosiahnutému pokroku v oblasti rovnosti žien a mužov v politickom rozhodovaní tak ostáva aj tu ešte mnoho výziev. Na rozhodovacích pozíciách v súkromnom sektore je podiel žien nižší ako podiel mužov na všetkých úrovniach riadenia a rozhodovania. 38 Z hľadiska zastúpenia žien na manažérskych pozíciách sa SR približuje priemeru EÚ, keď približne jedna tretina (34 %) manažérov v roku 2017 v EÚ boli ženy. V SR to bolo 33 %. Podiel žien na tejto pozícii nebol väčší ako 50 % v žiadnom členskom štáte: najväčší podiel bol v Lotyšsku (46 %), Poľsku a Slovinsku (rovnako po 41 %); na druhej strane najnižší podiel bol v Luxembursku (19 %), na Cypre (21 %), v Českej republike (25 %).

DVOJITÁ ZÁŤAŽ ŽIEN

Rozdelenie sveta, v ktorom žijeme, na verejnú a súkromnú sféru má pre ženy a mužov odlišné dôsledky. Buržoázny meštiacky ideál 19. storočia sa síce nanovo definuje na pozadí dnešnej spotrebiteľskej spoločnosti, ženy sa však už ako „anjeli v dome“ nevyhnutne nepohybujú 18 v povestnom kruhu kuchyne, starostlivosti o deti a zbožnosti. Vďaka úsiliu ženských hnutí v 19. storočí, ale aj v dôsledku vojnových udalostí, keď ženy plne „nahradili“ chýbajúcich mužov a získali volebné právo, začali požadovať to najpodstatnejšie, teda peniaze za odvedenú prácu. Čo však považujeme za prácu? Nikto ženám neplatí za ich pretrvávajúcu zodpovednosť za domácnosť, „rodinný kozub“, harmóniu a poriadok, ktorú tam akoby prirodzene vytvárajú. „Možnosť voľby“ tak, ako sa uplatňuje v mužsky definovanej logike dnešného individualizmu, ženám akoby „dáva na výber“. Ten je však falošný. Zdanlivo nič nebráni pracovnej realizácii žien, keď sa ženám ponúka možnosť zvoliť si kariéru úspešnej pracovníčky, ktorá, ako sa zvykne hovoriť, nesie so sebou obete v zmysle či už odkladania založenia rodiny, alebo rezignácie na budovanie vlastnej rodiny. Takto núkaná možnosť voľby poukazuje na veľmi nízku reálnu hodnotu rodinného života – v prípade mužov i žien je to zakaždým niečo, čo sa dá „obetovať“ a bez čoho sa dá zaobísť. Pritom realita je iná: ešte vždy neprevažujú tzv. singles, ktorí by počas celého života nevstúpili do manželstva alebo nežili s partnerom v spoločnej domácnosti, ženy a muži stále prevažne žijú v (aj nefungujúcich) manželstvách či partnerstvách, kde ženy pracujú v platenom zamestnaní a zároveň sa starajú o domácnosť i deti. Takmer 90 % obyvateľov a obyvateliek Slovenska nepovažuje manželstvo za zastaranú inštitúciu a vyše 90 % ich počas svojho života do manželstva aspoň raz vstúpi (Bútorová a ď. 2003).

Platená práca predstavuje široký okruh produktívnych činností, ktoré sa realizujú v rámci trhu práce (tak oficiálneho, ako aj neoficiálneho, tzv. šedej ekonomiky) a sú finančne odmeňované. Opak neplatenej práce. (Glosár rodovej terminológie) Dvojitá/trojitá záťaž žien vyjadruje skutočnosť, že ženy sú platenými pracovníčkami, a zároveň vykonávajú neplatenú prácu v domácnosti ako manželky a/alebo matky.

Označuje prácu, ktorú spoločnosť očakáva od žien v rámci produktívnej a reproduktívnej činnosti (dvojitá záťaž), prípadne sociálnej činnosti (trojitá záťaž). (Glosár rodovej terminológie) „Druhá zmena“ žien v domácnosti nie je samozrejmým faktom, ale produktom takej rodovej ideológie, ktorú dnes podporuje narastajúca spotreba.

Nejedna reklama zobrazuje ženy ako tisícrukú indickú bohyňu, ktorá jednou rukou v práci triafa klávesnicu počítača, ďalšou ukladá dieťa do autosedačky, v tretej drží varechu, ktorou varí niektorú z chutných instantných „domácich“ polievok, ďalšou vyberá tú najbelšiu bielizeň z práčky, nevedno koľkou sa dotýka svojho zvodného tela, keď si rozotiera krém na pokožke, a napokon podáva svoju dieťaťu ten najsprávnejší a najzdravší ovocný džús, ktorý niekedy zachutí aj sympatickej „hlave rodiny“.

Neskonalé potešenie z práce v domácnosti, kombinované s dokonalosťou ženského vzhľadu je rodovou ideológiou, ktorú v 50. rokoch 20. storočia v kontexte rastúceho amerického povojnového hospodárstva nazvala liberálna americká feministka Betty Friedanová „mystikou ženskosti“ (Friedanová 2002). Použila tieto slová na opis situácie žien, ktorých zamestnaním bola „profesia manželka“ v čase, keď boli ženy na trhu práce v USA zastúpené minimálne; táto situácia však pretrváva naďalej, aj po vytvorení prototypu „superženy“, ktorá je nielen matkou a milenkou, ale aj úspešnou kariérnou ženou. Ženy v skutočnosti nie sú superženami, v zovretí takýchto nárokov sa cítia permanentne neúspešné – raz sú nedokonalými matkami, ak sa zasa vo svojom materstve zdokonaľujú a rodičovské úlohy preberajú na seba v prospech voľného času otcov, stávajú sa nedokonalými milenkami, ak sa starajú o choré dieťa, čo je situácia v živote každého rodiča viac než pravdepodobná, sú nespoľahlivými pracovníčkami. Pritom, ako hovorí Patricia Mainardiová, „vyzeralo to fantasticky racionálne. Obaja máme svoje zamestnanie, obaja musíme pracovať niekoľko dní v týždni, aby sme si zarobili na živobytie, tak prečo by sme si nemohli podeliť domáce práce?“ (in: Aspekt 1/1993).

Zvyčajnou odpoveďou na takúto otázku a jej konkretizovanie býva, že starostlivosť o domácnosť, deti či starých rodičov je vecou individuálnej dohody každého páru. Ako je však potom možné, že ženy pociťujú bremeno dvojitej záťaže, s ktorou údajne dobrovoľne súhlasili a na ktorej sa dohodli?

S výnimkou 19 severských štátov ženy vykonávajú v krajinách Európskej únie 80 % domácich prác a starostlivosťou o deti strávia takmer dva razy toľko času ako muži.

 Z výskumu Inštitútu pre verejné otázky vyplýva, že napriek vyjadrovanému príklonu k partnerskému modelu rodiny (t.j. k deľbe výchovy detí i práce v domácnosti medzi oboch manželov) je realita na Slovensku iná: „Ťarcha každodennej zodpovednosti za chod domácnosti leží v rodinách predovšetkým na ženách. Z odpovedí žien vyplýva, že v 88 % rodín žena prevažne alebo zásadne varí; v 81 % rodín jej leží na pleciach bežné upratovanie; v 68 % rodín nakupuje potraviny. Pokiaľ ide o starostlivosť o deti, podľa odpovedí žien ju v 68 % rodín zabezpečujú prevažne alebo výlučne ženy, ale v 32 % rodín sa deťom venujú rovnako ako muži.“ 

Pritom niektoré výskumy vnímania spravodlivosti v rozdelení práce v domácnosti poukazujú na to, že zásadným faktorom pociťovanej spravodlivosti či férovosti je práve čas strávený prácou v domácnosti (ďalšími faktormi sú možnosti využívania voľného času, podiel domácich prác na celkovom pracovnom vyťažení aj platenou prácou, celková rodinná situácia).

Táto „špinavá“, no predovšetkým potrebná a devalvovaná každodenná práca má za výsledok nielen čistú domácnosť a zaopatrené deti, ale, a to je najvýznamnejším dôsledkom ideológie neplatenej práce v domácnosti, ktorú vykonávajú ženy, má za následok idealizovanú predstavu o zviazanosti identity ženy s týmto druhom práce. Táto ideológia nám navráva, že ženy sa majú správať a cítiť tak, ako nám to vraví jedna z reklám na prací prostriedok o vypranej bielizni – „čistá vo vnútri, čistá na povrchu“. Podľa nej má stotožnenie sa žien s nekonečnou prácou v domácnosti vychádzať z vnútorného, morálne dobrého presvedčenia o vlastnej ženskosti, a potom sa tento údajne dobrý a vyrovnaný postoj prejaví aj všade navôkol – v domácnosti, v rodine. „Zmluvné strany prijmú všetky príslušné opatrenia na zmenu spoločenských a kultúrnych zvyklostí, pokiaľ ide o správanie mužov a žien, s cieľom dosiahnuť odstránenie predsudkov a zvykov a všetkých iných praktík založených na myšlienke podradenosti a nadradenosti niektorého z pohlaví alebo na stereotypných úlohách mužov a žien.“ Čl. 5 písm. a) Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien.

PODIEL NEPLATENEJ PRÁCE V DOMÁCNOSTI NA HRUBOM DOMÁCOM PRODUKTE ŠTÁTOV

Druhá vlna feministického hnutia nastolila otázku hodnoty domácich prác, ktoré v domácnostiach vykonávajú prevažne ženy. V roku 1971 ho v Kanade odhadli na 41 %. Správa o ľudskom rozvoji OSN z roku 1995 uvádza, že ročná hodnota neplatenej práce v domácnosti na celom svete bola 11 miliárd amerických dolárov. Hoci jeden z najvýznamnejších medzinárodných dokumentov týkajúci sa ľudských práv žien a ich rozvoja, Pekinská akčná platforma, nalieha na vlády štátov, aby do štatistík o produktivite ekonomík započítavali aj neplatenú prácu v domácnosti. (Beijing betrayed 2005). Európska únia skúma len tzv. nevykazovanú prácu (undeclared work), teda „výrobnú činnosť, ktorá je zo svojej povahy legálna, ale nie je vykazovaná štátnym orgánom“. Nezahŕňa však 20 nevýrobnú, reprodukčnú, neplatenú prácu v domácnosti, ktorá nie je súčasťou trhovej výmeny.

OBŤAŽOVANIE A SEXUÁLNE OBŤAŽOVANIE

K diskriminačným praktikám patrí aj obťažovanie a sexuálne obťažovanie: Obťažovanie je také konanie na základe akéhokoľvek dôvodu, ktoré má za cieľ alebo za následok zásah do slobody a ľudskej dôstojnosti a ktoré vytvára pre fyzickú osobu nepriateľské, zastrašujúce, zahanbujúce, pokorujúce alebo urážlivé prostredie. Sexuálne obťažovanie je konanie, pri ktorom dochádza k nežiaducemu verbálnemu, neverbálnemu alebo telesnému správaniu sexuálnej povahy, a  to s úmyslom alebo účinkom porušenia dôstojnosti osoby, najmä pri vytvorení zastrašujúceho, nepriateľského, ponižujúceho, zneucťujúceho alebo urážlivého prostredia. Na vyrovnávanie nepriaznivých dopadov diskriminácie je niekedy potrebná špecifická podpora znevýhodnených skupín, tzv. dočasné vyrovnávacie opatrenia zadefinované v Antidiskriminačnom zákone. Sú to cielené opatrenia na podporu znevýhodnených skupín v rôznych oblastiach.

Príklad: Príkladom dočasných vyrovnávacích opatrení sú podporné mechanizmy ako sú štipendiá pre deti zo znevýhodnených skupín, špecifické podporné opatrenia pre vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia, prednostné prijímanie uchádzačov a uchádzačiek zo znevýhodnených skupín o prácu alebo štúdium, dočasné opatrenia pre pomerné zastúpenie žien v politike alebo manažmente, opatrenia na rekvalifikáciu žien pre trh práce a pod.