V minulosti sa homosexualitu pokúšali liečiť: využívala sa pritom hormonálna terapia, hypnóza, ale aj metódy ako elektrošoky. Výsledkom však nebola vyliečená homosexualita, ale psychické a fyzické zdravotné problémy ako priamy dôsledok týchto pokusov.

V okolitých krajinách je možné, aby dvaja muži či dve ženy uzavreli partnerský zväzok (napr. v susednom Česku či Rakúsku – tu od 1. 1. 2019 manželstvo) a je čoraz častejšie, že tieto páry si zakladajú rodiny a vychovávajú deti. Mnohé páry na Slovensku tiež nečakali a uzavreli partnerský zväzok aspoň symbolicky, niektoré majú vlastné deti. Spoločnosť a jej nazeranie na LGBT páry sa mení postupne k lepšiemu a aj vy sami pozitívnym prístupom k svojim deťom môžete ukázať okoliu, že vaše deti nepredstavujú pre túto spoločnosť žiadne orozenie. 

Je vysoko pravdepodobné, že každá škola a skoro každá trieda, má LGBT študenta či študentku. Napriek svojmu počtu sú mnohí a mnohé z nich v školskom prostredí neviditeľní/neviditeľné a opúšťajú školu predtým ako urobia coming out. Pritom vek, kedy ľudia robia coming out, sa postupne znižuje a mnohí sa outujú už na strednej škole. 

Výskumy odhalili, že medzi obdobím, keď LGBT študenti a študentky vedia o sebe, že sú LGBT, a obdobím, kedy niekomu povedia o svojej identite, uplynie určitý čas. Pre mnohých toto obdobie predstavuje čas strávený na základnej a strednej škole a prelína sa so zásadnými míľnikmi ako maturita a príprava na pracovný život alebo pokračovanie v ďalšom štúdiu. Potvrdzuje to aj prieskum Iniciatívy Inakosť, podľa ktorého priemerný vek, kedy LGB ľudia prvý raz cítili, že sú LGB, bol takmer 13 rokov. Naisto to vedeli v takmer 17 rokoch a prvýkrát povedali blízkej osobe, že sú alebo by mohli byť LGB, vo veku 19 rokov. Priemerný vek, kedy transrodoví ľudia cítili, že ich biologické pohlavie nie je v súlade s ich rodovou identitou, bol 11 rokov, istí si boli vo veku 18,5 roka a prvýkrát to povedali blízkemu človeku približne vo veku 19 rokov. Obdobie medzi počiatočným uvedomením si sexuálnej orientácie alebo rodovej identity a coming outom je vo všeobecnosti prežívané ako ťažké, skľučujúce a traumatické, mnohí to pripisujú strachu z odmietnutia a izolácie. 
‍
Výskumy tiež ukazujú, že LGBT študenti a študentky čelia vyššej miere šikany, nedostatku porozumenia od učiteľov a zriedkavo vnímajú, že sa o LGBT ľuďoch hovorí na vyučovacích hodinách. Coming out v škole tak môže byť izolujúcou skúsenosťou. Avšak tí, ktorí boli otvorení, čo sa týka ich sexuálnej orientácie alebo rodovej identity na stredných školách, hovoria o vyššej sebaúcte a životnej spokojnosti v porovnaní s tými mladými ľuďmi, ktorí sa nezdôverili so svojou orientáciou, alebo ktorí sa snažili ju skryť pred druhými v škole. Tí, čo urobili coming out v škole, tiež hovoria o nižšej miere depresií. 

Školské prostredie je pritom kritické a kľúčové v tom, ako vplýva na zdravie a pohodu LGBT študentov a študentiek a ako zabezpečuje, aby pre nich vzdelávacie prostredie bolo bezpečné, podporné a prijímajúce. 

Čo treba vedieť 

Každá škola či univerzita má právnu povinnosť zabezpečiť, aby sa s každým z jej študentov a študentiek zaobchádzalo spravodlivo a boli im poskytnuté rovnaké príležitosti. To platí aj pre LGBT študentov a študentky. Vyplýva to z antidiskriminačného zákona, aj zo školského zákona.

Tipy na bezpečný coming out

Čísla hovoria, že 47 % LGBT ľudí sa vyoutovalo svojim spolužiakom/spolužiačkam. Všetkým spolužiakom sa vyoutovalo 22 %, jednému až dvom spolužiakom/spolužiačkam 25 %. Len 16 % LGBT ľudí povedalo o svojej orientácii či rodovej identite svojim učiteľom a učiteľkám (celkovo 5,6 % alebo čiastočne 10 %), čo je nízke číslo a svedčí o tom, že LGBT ľudia svojim učiteľom a učiteľkám buď nedôverujú, alebo majú pocit, že sa o tom s nimi nemôžu baviť. 

Rady žiakom, ak v škole plánujú coming out

Rozhodnite sa, či ste pripravení, coming out je osobná voľba

Niekedy nie je vhodný čas – ak si nie ste istí svojou sexuálnou orientáciou či rodovou identitou, nie je pravdepodobne najlepší čas urobiť coming out. Namiesto toho zvážte, že sa porozprávate o svojich pocitoch s niekým, komu dôverujete, prípadne so špecializovaným poradcom/poradkyňou, aby ste zistili, čo presne cítite.

Verte svojmu inštinktu

Do coming outu vás nikto nesmie tlačiť. Coming out je proces. A u každého je rôzny. Je samozrejmé, že chcete byť otvorení v tom, kto ste, ale musíte myslieť aj na vlastnú bezpečnosť. Ak existuje riziko, že vám môže niekto fyzicky ublížiť, je bezpečnejšie počkať, kým nedokončíte školu, a potom sa prípadne otvoriť bývalým spolužiakom či spolužiačkam. 

Vytvorte si podpornú sieť ľudí, o ktorých viete, že vás budú akceptovať a podporovať 

Ak sa rozhodnete urobiť coming out v škole, uistite sa, že máte priateľov a členov rodiny, ktorí vás bezpodmienečne podporia, keď sa tak rozhodnete urobiť. Majte systém podpory. Ak nemôžete hovoriť otvorene o svojej identite, alebo keď sa snažíte zistiť, či by ste mali urobiť coming out, môže pomôcť porozprávať sa s poradcom alebo kontaktovať anonymnú poradňu či školskú psychologičku/psychológa. Podporný systém vám pomôže naplánovať váš coming out a môže pomôcť so spracovaním reakcií okolia, ktoré ste neočakávali.

Zvažujte všetky možnosti

Položte si tieto otázky: Ako mi môže coming out sťažiť život? Ako ho môže uľahčiť? Stojí to za to? Pozrite si webstránku školy, na koho sa môžete obrátiť, čo sa týka psychologických služieb, alebo s riešením coming outu, homofóbie, šikany. Môže to byť školská psychologička, výchovný poradca/poradkyňa, prípadne sa môžete poradiť s triednym učiteľom/učiteľkou. Niektoré školy poskytujú anonymné poradenstvo alebo sa môžete obrátiť na špecializovanú poradňu. Prípadne zistite, kto sa LGBT záležitostiam, menšinám v škole venuje, či sú tam nejaké kluby, ktoré podporujú diverzitu. V slovenskom kontexte sa, žiaľ, môže stať, že sa v škole nevenuje tejto téme nikto, vtedy je dobré pozrieť stránky LGBT organizácií, ktoré organizujú komunitné stretnutia či podporné skupiny a majú informácie o prípadných neformálnych podporných skupinách alebo o ľuďoch, ktorí môžu pôsobiť na vašej škole.

Myslite na súkromie

Môžete mať šťastie, že máte priateľov a priateľky, ktorí sú natoľko vyzretí, že rešpektujú osobnú, dôvernú informáciu a nechajú si ju pre seba. Ale vždy, keď o svojej identite niekomu poviete, je riziko, že sa to môže dostať aj k ľuďom, v prípade ktorých to nechcete. Dôležité je myslieť na to a dávať si pozor, lebo dnes sa online cestou šíria informácie veľmi rýchlo. Keby sa tak stalo, neváhajte osloviť zodpovedných ľudí v škole alebo blízkych, ktorí vás podporujú.

Majte trpezlivosť s inými, aj so sebou

Po coming oute môžete byť sklamaní z niektorých reakcií, ktoré dostanete. Niektorí kamaráti či kamarátky sa môžu od vás odvrátiť. Ak vás ale nemajú radi takých, akí ste, zrejme to nebolo kamarátstvo. Môžete zistiť, že niektoré vzťahy budú potrebovať čas na to, aby sa vrátili do starých koľají. Niektoré môžu byť zmenené natrvalo. Niekedy len ľudia okolo vás potrebujú čas, aby vám plne porozumeli a akceptovali vás, najmä ak sa s LGBT človekom ešte nestretli. Tiež si doprajte čas po svojom coming oute – nesnažte sa to povedať všetkým naraz. 

Ustojte to

Pamätajte, že len vy môžete skutočne vedieť alebo rozumieť tomu, čo cítite. Zatiaľ čo vo vašom živote sa v nejakom bode môžete chcieť zmeniť, nedovoľte druhým, aby určovali to, kým ste. Ak máte problém zvládnuť reakcie okolia, obráťte sa na svoju podpornú sieť alebo na poradcu/poradkyňu. 

Majte sa radi

Pripomínajte si, že ste jedineční. A pamätajte si: zatiaľ čo coming out môže byť stresujúci z krátkodobého hľadiska, možnosť a schopnosť byť sám sebou má z dlhodobého hľadiska nevyčísliteľnú hodnotu. 

S akými problémami sa pri coming oute v danom prostredí môžete stretnúť a akými spôsobmi sa to dá riešiť? 

V rámci prieskumu Iniciatívy Inakosť 52,7 % LGBT ľudí považuje za najzávažnejšie problémy nadávky, stigmu, šikanu v škole. 7,4 % zažilo diskrimináciu zo strany pracovníka/čky školy/univerzity. 25 % zažilo nepríjemné skúsenosti v škole, 45 % od spolužiakov a tínedžerov. 

Urýchli to proces coming outu u vášho dieťaťa a bude vám viac dôverovať. Vzájomná dôvera vám tak umožní si poradiť so všetkými prekážkami či mýtmi, ktoré v našej spoločnosti panujú okolo témy homosexuality. 

Šikanovanie LGBT komunity sa začína už v škole

Šikanovanie v školách, slovné útoky a obťažovanie u nás zažíva prevažná väčšina ľudí s inou sexuálnou orientáciou. Na diskrimináciu si mnohí z nich zvykli až do takej miery, že ju považujú za bežnú súčasť života. Ľudskoprávni a občianski aktivisti varujú, že ľuďom z LGBT komunity chýba väčšia informovanosť o vlastných právach a boja sa o diskriminácii hovoriť verejne.

Z doteraz najväčšieho prieskumu Európskej únie, ktorý mapoval mieru diskriminácie kvôli sexuálnej orientácii, vyplýva, že 52 percent Slovákov zažilo na vlastnej koži nejakú z foriem diskriminácie. V porovnaní s ostatnými členskými štátmi únie a Chorvátskom nás predbehlo len 8 krajín. Až 86 percent opýtaných si zasa spomína na posmešné poznámky či šikanovanie mládeže v našich školách. Vzdelanie a školstvo patria pritom k najproblémovejším oblastiam diskriminácie vo všetkých zúčastnených krajinách. Prieskum robila Agentúra EÚ pre základné práva.

V susednom Česku je už súčasťou školského systému odporúčaná literatúra, podľa ktorej sa žiaci môžu v tejto oblasti vzdelávať. Napriek tomu, že je preložená aj do slovenského jazyka, podľa Macka o ňu školstvo neprejavilo záujem. Osoby z komunity sú aj v bežnom živote často terčom slovného urážania či fyzických útokov. Obete však vo väčšine prípadov útok na polícii neohlásia v presvedčení, že by aj tak nekonala. Verejnosť sa mylne nazdáva, že k takýmto incidentom u nás takmer nedochádza. Niektorí sa boja, že ak sa prípad začne vyšetrovať, verejne sa odhalí ich sexuálna orientácia. Zároveň sa polícia ospravedlňuje tým, že tento čin nie je v Trestnom zákone.

Mnohí ľudia považujú diskrimináciu za bežnú súčasť svojho života. Niekedy ju dokonca ani nepokladajú za niečo zlé, lebo je to pre nich už samozrejmosť, keďže v nej vyrastajú. Situácia sa postupne zlepšuje, ale oproti susednému Česku či západným krajinám máme stále čo doháňať.

Diskriminácia kvôli sexuálnej orientácii

Sexuálna orientácia je charakteristika, ktorá vyjadruje náklonnosť (sexuálnu alebo romantickú) osoby k opačnému pohlaviu (heterosexualita), vlastnému pohlaviu (homosexualita) alebo k obom pohlaviam (bisexualita). Diskriminácia z dôvodu sexuálnej orientácie predstavuje nespravodlivé zaobchádzanie s daným človekom z dôvodu, že je gejom, lesbou, bisexuálnou alebo transrodovou osobou, alebo heterosexuálom, alebo preto, že je tak vnímaná.  Na rozdiel od sexuálnej orientácie, rodová identita je vnútorne precítené individuálne vnímanie vlastného rodu. Rodová identita môže korelovať s pohlavím, ktoré bolo človeku priznané pri narodení alebo sa môže od neho líšiť. Transrodoví ľudia majú rodovú identitu odlišujúcu sa od pohlavia prisúdeného pri narodení. Právny poriadok Slovenskej republiky nemenuje rodovú identitu explicitne medzi chránené dôvody diskriminácie. Avšak iná časť príslušného zákona stanovuje, že „za diskrimináciu z dôvodu pohlavia sa považuje aj diskriminácia … z dôvodu pohlavnej alebo rodovej identifikácie“.

Aj keď k diskriminácii na základe sexuálnej orientácie môže dochádzať voči akejkoľvek osobe, najzraniteľnejší zoči-voči diskriminačným praktikám sú LGBTI ľudia. Je to preto, že v mnohých spoločnostiach sú hlboko zakorenené homofóbne a transfóbne postoje, často v kombinácii a nedostatkom adekvátnej právnej ochrany proti diskriminácii z dôvodu sexuálnej orientácie alebo rodovej identity.  Na Slovensku je úradne uznaný vzťah (či už manželstvo alebo registrované partnerstvo) osôb rovnakého pohlavia stále nelegálne. Tiež chýba komplexná právna regulácia poskytovania zdravotnej starostlivosti a pomoci transrodovým ľuďom.

Prečo ľudia majú predsudky voči LGBT ľuďom?
Ľudia majú predsudky z neznalosti, pretože sú vychovávaní tak, ako by existovala len jedna heterosexuálna orientácia a len jedno pohlavie, ktoré má človek pri narodení. Táto perspektíva v kultúre dlhodobo pretrváva tak, že jedinci sa v spoločnosti „automaticky“ riadia predpokladom, že všetci sme heterosexuálni a sme cisrodoví ľudia (heteronormativita). Dievčat sa pýtajú, či majú priateľa a kedy sa vydajú; chlapcov sa pýtajú, či sa im páčia modelky v časopisoch, a zriedkavo skúmajú, či skôr neuprednostňujú modelov. Chýbajú informácie o variáciách sexuálnej orientácie a rodovej identity doma,  v škole, v médiách. A tak sa dievčatá, ktoré majú skôr priateľov (ako partnerov) než priateľky (partnerky), považujú za lepšie a zdravšie a chlapci, ktorí sú zameraní na vzťahy so ženami, a nie s mužmi, za normálnejších a lepšie prispôsobených. Mnohí LGBT ľudia majú preto problém zdôveriť sa svojmu okoliu, ktoré potom tvrdí, že žiadneho takého človeka nepozná. Podľa prieskumu Focusu až 60 % Slovákov a Sloveniek nepozná žiadnu lesbu alebo geja. Ešte horšie je to s transrodovými ľuďmi. Samozrejme, svoju úlohu zohráva aj náboženstvo a to, či človek vyrastá v konzervatívnom prostredí. V neposlednom rade silné predsudky udržiavajú tí, ktorí sami bojujú s príťažlivosťou k rovnakému pohlaviu, rodu, alebo cítia sa byť niekým iným, ako to spoločnosť vyžaduje. 

Strach z opovrhovania

Napriek tejto právnej ochrane lesbičky, homosexuálni muži, bisexuáli a transsexuáli sa často rozhodnú neodhaliť svoju sexuálnu orientáciu alebo sexuálnu identitu na pracovisku kvôli obavám z negatívnych dôsledkov. Tí, ktorí sa otvorene hlásia k svojej sexuálnej orientácii, sa často stretávajú s vylúčením zo sociálnych činností, s fyzickým alebo verbálnym obťažovaním a majú menšie vyhliadky v zamestnaní. V iných oblastiach, ako sú vzdelávanie a zdravotná starostlivosť, sa lesbičky, homosexuálni muži, bisexuáli a transsexuáli stretávajú s diskrimináciou. Šikanovanie a nadávanie v škole často vedie k vyšším podielom osôb, ktoré nedokončia školskú dochádzku, medzi lesbičkami, homosexuálnymi muži, bisexuálmi a transsexuálmi a väčšina škôl nemá konkrétne plány na riešenie týchto predsudkov. V zdravotnej starostlivosti sa môžu lesbičky, homosexuálni muži, bisexuáli a transsexuáli stretávať s predpojatým prístupom odborníkov, čo ich môže odradiť od vyhľadania lekárskeho ošetrenia.

ROVNAKÉ PRÁVO NA ROVNAKÉ ZAOBCHÁDZANIE

Článok 21 Charty základných práv Európskej únie obsahuje všeobecný zákaz diskriminácie s rozsiahlym zoznamom dôvodov vrátane sexuálnej orientácie. Nevytvára „hierarchiu dôvodov“, v ktorej by boli niektoré dôvody diskriminácie chránené nerovnako. Osoby majú rovnaké práva na rovnaké zaobchádzanie. To znamená, že zákaz diskriminácie z dôvodu sexuálnej orientácie by sa mal rozšíriť tak, aby obsahoval ochranu aj mimo oblasti zamestnávania a aby zahŕňal aj prístup k tovarom a službám rovnakým spôsobom ako pre tých, ktorí sú diskriminovaní z rasových alebo etnických dôvodov

Rode a pohlavie pre vzdelávacie inštitúcie

V roku 2018 Európska komisia vynaložila značné úsilie pri presadzovaní existujúcich iniciatív v oblasti rodovej rovnosti v EÚ. V prvom rade ukončila rokovania a predložila do Európskeho parlamentu návrh Smernice o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a opatrovateľov/iek, ktorá priniesla niekoľko opatrení ako je otcovská dovolenka po pôrode, neprenosná časť rodičovskej dovolenky pre otcov či platené voľno na ošetrovanie závislých členov a členiek rodiny. Komisia sa menej úspešne snažila prekonať prekážky v prístupe k smernici o ženách v ekonomickom rozhodovaní a pokračovať v procese ratifikácie Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a boji proti nemu (tzv. Istanbulský dohovor). LGBTI ľudia bývajú obeťami obťažovania v práci, bývajú prepustení pre svoju orientáciu alebo transrodovú identitu, je im zamedzený postup v kariére. Takéto správanie voči nim vyplýva z homofóbnych a transfóbnych predsudkov, podľa ktorých ide o niečo nemorálne, proti prírode a skazené, pričom takéto presvedčenia vedecké fakty dávno vyvrátili.  Obťažovanie alebo diskriminácia na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity v práci môže mať rôzne formy. Podľa slovenského antidiskriminačného zákona je  však takáto diskriminácia na pracovisku  a v zamestnaní zakázaná. Je jedno, či znevažujúci jazyk pochádza od zákazníka, kolegu alebo nadriadeného, či nadriadenej je to neakceptovateľné. Pre transrodových ľudí je tiež napríklad problémom, že zákonník práce ani ďalšia legislatíva nestanovujú povinnosť zamestnávateľa zmeniť na požiadanie potvrdenie o zamestnaní v prípade, ak osoba má právne uznaný prepis rodu (to znamená, že majú zmenený rod/pohlavia napríklad aj v občianskom preukaze).