Náboženstvo, viera a ateizmus ako téma vzdelávacích inštitúcií

Vzdelávacie inštitúcie majú dôležitú úlohu pri hovorení o náboženstve a diskriminácii v náboženstve a pri výchove detí aj rodičov v tejto téme. Je dôležité vytvoriť otvorené a inkluzívne vzdelávacie prostredie, ktoré podporuje porozumenie a rešpekt voči rôznym náboženským presvedčeniam. Vzdelávacie inštitúcie by mali aktívne pracovať na vytváraní pozitívnej atmosféry pre diskusiu o náboženstve a diskriminácii a povzbudzovať žiakov k tomu, aby sa stali informovanými a empatickými jednotlivcami vo vzťahu k tejto dôležitej téme.

Kompetencie vzdelávacích inštitúcií:

Vytváranie učebných osnov: Vzdelávacie inštitúcie by mali zahrnúť tému náboženstva a náboženskej diskriminácie do svojich učebných osnov. To môže zahŕňať učebné plány a materiály, ktoré umožňujú žiakom študovať rôzne náboženské tradície a históriu náboženstva.

Vytváranie bezpečného a inkluzívneho prostredia: Inštitúcie by mali vytvoriť prostredie, kde sa žiaci cítia slobodní hovoriť o svojich náboženských presvedčeniach bez obavy z diskriminácie alebo šikany. Toto prostredie by malo byť bez predsudkov a rešpektovať rozmanitosť náboženských presvedčení.

Odborná príprava učiteľov: Učitelia by mali mať prístup k odbornej príprave, ktorá ich pripraví na efektívne vedenie diskusií o náboženstve a diskriminácii v náboženstve. Mali by byť schopní podporovať otvorenú a rešpektujúcu komunikáciu medzi žiakmi.

Rozvoj kritického myslenia: Vzdelávacie inštitúcie by mali podporovať rozvoj kritického myslenia u žiakov, čo znamená, že by mali byť schopní analyzovať a porovnávať rôzne náboženské názory a presvedčenia.

Rozvoj empatie: Vzdelávacie inštitúcie by mali podporovať rozvoj empatie u žiakov, čo znamená schopnosť rozumieť a cítiť s inými ľuďmi, vrátane tých s odlišnými náboženskými presvedčeniami.

Rodičovská spolupráca: Vzdelávacie inštitúcie by mali spolupracovať s rodičmi a zákonnými zástupcami na tom, aby podporili vzdelávanie o náboženstve a diskriminácii aj doma. Môžu organizovať stretnutia pre rodičov, workshopy a diskusie.

Interaktívne metódy: Používanie interaktívnych metód vyučovania, ako sú diskusie, skupinové aktivity a návštevy miestnych náboženských komunít, môže motivovať žiakov a zaujať ich pre túto tému.

Vytváranie zážitkov: Inštitúcie by mohli organizovať náboženské kultúrne udalosti alebo návštevy, kde žiaci môžu osobne spoznať rôzne náboženské tradície.

Podpora dialógu: Vzdelávacie inštitúcie môžu podporovať otvorený a rešpektujúci dialóg medzi žiakmi rôznych náboženských presvedčení prostredníctvom debát alebo projektov.

Vzorovanie správania: Učitelia a inštitúcie by mali byť vzorom v rešpektovaní a tolerovaní rôznorodosti náboženských presvedčení.

Slovenské učebné plány na náboženskú výchovu (NVS) sú stanovené na základe legislatívy a rozhodnutí Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Týmto spôsobom sa vytvárajú a implementujú učebné plány na náboženskú výchovu na slovenských školách. Plány zabezpečujú rešpektovanie náboženskej slobody a zohľadňovali rôznorodosť náboženských presvedčení v krajine.

Prvým krokom v procese tvorby učebných plánov na náboženskú výchovu je legislatíva. V Slovensku je NVS povinnou súčasťou vzdelávacieho systému, ale rodičia majú možnosť vybrať si, či chcú, aby ich deti mali náboženskú výchovu, a akú konkrétnu cirkev alebo náboženské spoločenstvo preferujú. Učebné plány pre rôzne cirkevné a náboženské spoločenstvá sú vytvorené s ohľadom na tieto preferencie. Ministerstvo školstva spolupracuje so zástupcami rôznych cirkevných a náboženských spoločenstiev na tvorbe učebných plánov pre NVS. Títo zástupcovia prispievajú svojimi návrhmi a požiadavkami na obsah a štruktúru náboženskej výchovy. Učebné plány na náboženskú výchovu musia byť schválené ministerstvom a musia byť v súlade s legislatívou týkajúcou sa vzdelávania. Schválenie znamená, že obsah a forma náboženskej výchovy sú v súlade s platnými predpismi. Schválené učebné plány sa implementujú v rôznych školách na základnej a strednej úrovni vzdelávania. Školy majú povinnosť zabezpečiť, aby bola náboženská výchova poskytovaná v súlade s platnými učebnými plánmi a legislatívou. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu potom monitoruje a hodnotí implementáciu učebných plánov na náboženskú výchovu na základe dostupných údajov a výsledkov.

Ideálny učiteľ a jeho profil

Ideálny profil učiteľa náboženstva by mal zahŕňať kombináciu odbornosti v oblasti náboženstva a určitých pedagogických schopností. Všetky tieto vlastnosti a kvalifikácie by mali byť zladené s konkrétnymi potrebami a normami v danej krajine alebo regióne. Učiteľ náboženstva má dôležitú úlohu v učení žiakov o náboženstve a náboženskej rozmanitosti a vytváraní prostredia, kde môžu pochopiť a rešpektovať rôzne názory a hodnoty.

Učiteľ náboženstva by mal mať solídne odborné znalosti o rôznych náboženstvách, ich histórii, učeniach a praktikách. Mala by byť schopná vysvetľovať tieto aspekty žiakom s jasným porozumením. Mal by mať pedagogickú prípravu, ako je napríklad vysokoškolský titul v oblasti pedagogiky alebo vzdelávania. Tieto pedagogické schopnosti pomáhajú pri efektívnom vyučovaní a komunikácii s žiakmi. Mal by byť empatický a otvorený voči rôznym náboženským presvedčeniam. Mali by byť schopný porozumieť žiakom a rešpektovať ich názory a hodnoty. Dôležitou schopnosťou je podnietiť otvorenú a rešpektujúcu diskusiu o náboženstve. Učiteľ by mal byť schopný vytvoriť bezpečné a inkluzívne prostredie pre takéto diskusie. Učiteľ náboženstva by mal byť tolerantný voči rôznym názorom a náboženským presvedčeniam svojich žiakov. Nemal by favorizovať ani diskriminovať žiadne z nich. Schopnosť pristupovať k vyučovaniu náboženstva učiteľom kreatívne a inovatívne môže urobiť učebný obsah zaujímavejším a angažujúcejším pre žiakov. Učiteľ by mal mať schopnosť jasnej a efektívnej komunikácie, aby mohol učivo prezentovať tak, aby bolo zrozumiteľné pre žiakov rôznych vekových kategórií. Mal by byť dôkladne oboznámený s právnymi a etickými aspektmi týkajúcimi sa náboženskej slobody a diskriminácie. Schopnosť prispôsobiť sa potrebám rôznych žiakov a tried je kľúčová, pretože náboženstvo je veľmi osobnou témou a žiaci môžu mať rôzne úrovne znalostí a pohľady. Ideálny učiteľ náboženstva by mal byť otvorený novým informáciám a by mal byť ochotný neustále sa vzdelávať v oblasti náboženstva a vzdelávania.

Významní slovenskí teológovia

Z dejín Slovenska vynikli niektorí významní teológovia, ktorí prispeli nielen k teologickým, ale aj k spoločenským a kultúrnym diskusiám. Títo teológovia z minulosti Slovenska mali významný vplyv na kultúru, náboženstvo a spoločnosť svojej doby a ich diela zostali dôležitými historickými prameňmi.

Ludovít Štúr (1815 – 1856) bol významnou postavou slovenskej histórie a kultúry, a bol tiež teológom. Bol známy predovšetkým ako lingvista, spisovateľ a politik. Jeho najvýznamnejším teologickým dielom je „Kňaz svojmu ľudu“ (1844), v ktorom prezentoval svoje myšlienky o náboženstve a jeho úlohe vo vzdelávaní a kultúre slovenského ľudu. Štúr bol tiež významnou postavou v procese kodifikácie slovenského jazyka a kultúrneho obrodenia 19. storočia. Jeho práca v oblasti slovenského jazyka a literatúry, spolu s jeho politickými aktivitami, značne ovplyvnila vývoj slovenskej identity a kultúry.

Matej Bel (1684-1749) – Matej Bel bol kresťanský teológ a historik. Je známy svojím dielom „Notitia Hungariae Novae Historico-Geographica“, ktoré sa zaoberá dejinami Uhorska a Slovenska. Bol taktiež zapojený do vzdelávacieho systému a založil knižnicu, ktorá slúžila na podporu kultúry a vzdelania.

Anton Bernolák (1762-1813) – Anton Bernolák bol teológ, kňaz a jazykovedec. Je známy pre svoje dielo „Dissertatio philologico-critica de litteris Slavorum“, v ktorom presadzoval myšlienku vytvorenia kodifikovaného slovenského jazyka, tzv. Bernolákovho jazyka.

Juraj Fándly (1750-1811) – Juraj Fándly bol teológ, spisovateľ a filozof. Vytvoril dielo „Výchova,“ kde podporoval osvietenské myšlienky a zdôrazňoval význam vzdelania pre spoločenský pokrok.

Samuel Timon (1756-1838) – Samuel Timon bol evanjelický teológ, ktorý sa zaoberal náboženskými a etickými otázkami. Bol tiež autorom rôznych náboženských spisov a kázaní.

Milan Hodža (1878-1944) – Milan Hodža bol kresťanský teológ, ktorý sa stal významnou politickou postavou. Bol zakladateľom a prezidentom Ligy národov a viedol diplomatické snahy počas medzivojnového obdobia. Prednášal aj na Univerzite Komenského v Bratislave.

Vysoké školy a teologické učebné programy

Na Slovensku existuje niekoľko univerzít a fakúlt, ktoré pripravujú budúcich učiteľov na výučbu náboženstva. Tieto fakulty ponúkajú pedagogické a teologické programy, ktoré sú relevantné pre výučbu náboženstva na základných a stredných školách.

Katolícka univerzita v Ružomberku (KU Ružomberok): KU Ružomberok ponúka teologické a pedagogické programy, ktoré pripravujú budúcich učiteľov na výučbu katolíckej náboženskej výchovy.

Univerzita Komenského v Bratislave (UK): Fakulta teológie na UK v Bratislave poskytuje štúdium teológie a náboženskej pedagogiky, ktoré je relevantné pre učiteľov náboženstva.

Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre (UKF Nitra): UKF v Nitre ponúka programy v oblasti náboženskej pedagogiky a teológie, ktoré pripravujú budúcich učiteľov na výučbu náboženstva.

Trnavská univerzita v Trnave: Trnavská univerzita poskytuje programy zamerané na náboženskú pedagogiku a teológiu, ktoré sú užitočné pre učiteľov náboženstva.

Univerzita svätého Cyrila a Metoda v Trnave (UCM Trnava): UCM v Trnave ponúka teologické štúdium s dôrazom na katolícku teológiu, čo môže byť relevantné pre učiteľov katolíckej náboženskej výchovy.

Evanjelická bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave: Táto fakulta sa zameriava na evanjelickú teológiu a náboženskú pedagogiku.

Budúci učitelia náboženskej výchovy na slovenských školách študujú kombináciu teologických a pedagogických predmetov, aby získali potrebnú odbornosť v obidvoch oblastiach. Celkový program štúdia sa môže líšiť v závislosti od konkrétnej univerzity a fakulty, ktorú študenti navštevujú. Cieľom je pripraviť budúcich učiteľov na kompetentné a rešpektujúce vyučovanie náboženskej výchovy v školách.

Teologické predmety:

Teológia náboženstva: Študenti sa zoznamujú s rôznymi náboženstvami, ich učeniami, históriou a tradíciami.

Biblická teológia: Štúdium Biblie a jej významu pre náboženské presvedčenia a prax ľudí.

Náboženská etika: Skúmanie etických otázok spojených s náboženstvom a morálnymi dilemami.

Liturgia: Štúdium náboženských obradov a liturgických tradícií.

Patristická teológia: Štúdium raných kresťanských otcov a ich príspevkov k teológii.

Pedagogické a psychologické predmety:

Pedagogika: Študenti sa učia základné pedagogické metódy a techniky vyučovania.

Psychológia vzdelávania: Štúdium psychologických aspektov vzdelávania, vrátane vývoja žiakov a vzťahov v triede.

Didaktika náboženstva: Štúdium metód a prístupov k výučbe náboženskej výchovy.

Špeciálna pedagogika: Skúmanie metód a prístupov k výučbe študentov so špeciálnymi potrebami.

Praktická výučba: Študenti môžu absolvovať prax v reálnom školskom prostredí, kde majú možnosť vyučovať náboženskú výchovu pod dohľadom skúseného učiteľa.

Zákonné a etické aspekty: Štúdium právnych predpisov týkajúcich sa náboženskej výchovy a náboženskej slobody na Slovensku.

Trendy vývoja vysvetľovania náboženskej diskriminácie v Európe sa neustále menia v závislosti od sociálnych, politických a kultúrnych zmien. Situácia v jednotlivých európskych krajinách sa môže líšiť, a preto sa trendy v oblasti vysvetľovania náboženskej diskriminácie môžu rôzniť. Ďalším faktorom, ktorý ovplyvňuje tieto trendy, je vývoj v medzinárodných vzťahoch a udalosti na globálnej úrovni.

Európske krajiny sú stále viac citlivé na otázky náboženskej slobody a práva na výkon náboženského presvedčenia. Tento trend zahŕňa ochranu náboženskej slobody pre všetkých občanov bez ohľadu na vierovyznanie. Európa je kontinentom s rôznorodou populáciou, ktorá zahŕňa rôzne náboženské a kultúrne skupiny. Trendom je zvýšený dôraz na multikulturalizmus a interkultúrnu komunikáciu, čo zahŕňa rešpektovanie a porozumenie rôznym náboženstvám a ich praktikám. S nárastom moslimskej populácie v Európe existuje zvýšená snaha bojovať proti islamofóbii a predpojatosti voči moslimským občanom. Európske krajiny vyvíjajú politiky a vzdelávacie programy, ktoré majú za cieľ zvýšiť informovanosť a zmierniť predsudky voči islamu. Európa sa snaží zabezpečiť ochranu náboženských menšín a ich právo na slobodu výkonu vierovyznania. Tento trend zahŕňa aj snahu zamedziť vandalizmu a útokom na náboženské miesta a symboly. V niektorých európskych krajinách sa podporuje dialóg medzi rôznymi náboženskými skupinami a ateistickými občanmi. Taktiež sa kladie dôraz na vzdelávanie o náboženstvách, aby sa zvýšila informovanosť a porozumenie rôznym náboženským tradíciám.Niektoré európske krajiny menia svoje legislatívne rámce týkajúce sa náboženskej slobody a diskriminácie. Tieto zmeny majú za cieľ posilniť ochranu náboženských menšín a zabezpečiť rovnaké práva pre všetkých občanov.

Slovensko je prevažne katolícke krajina, ale existujú aj iné náboženské skupiny. Tu je prehľad niektorých z hlavných vierovyznaní na Slovensku a ich približné podiely:

Rímskokatolícka cirkev: Rímskokatolíci tvoria najväčšiu náboženskú skupinu na Slovensku a ich podiel je približne 62% obyvateľstva.

Evangelická cirkev augsburského vyznania: Evangelickí luteráni predstavujú druhú najväčšiu náboženskú skupinu a ich podiel je približne 8-9% obyvateľstva.

Pravoslávna cirkev: Pravoslávni kresťania tvoria malú, ale významnú komunitu so zhruba 4-5% obyvateľstva.

Reformovaná kresťanská cirkev: Reformovaní kresťania, ktorí patria k viacerým rôznym reformovaným tradíciám, tvoria približne 2% obyvateľstva.

Kresťanské nekonfesionálne skupiny: Existuje aj niekoľko menších kresťanských skupín, ktoré neprináležia k hlavným konfesiám, ale tvoria asi 1-2% obyvateľstva.

Ateizmus a nevera: Značný podiel obyvateľstva na Slovensku je ateistický alebo neveriaci. Ich presný podiel je ťažko určiteľný, ale môže byť približne 10-13% obyvateľstva.

Iné náboženské skupiny: Na Slovensku existujú aj menšie náboženské skupiny, ako sú Židia, moslimovia, buddhisti a iní. Ich podiely sú však veľmi nízke v porovnaní s vyššie uvedenými konfesiami.Podľa sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2011 žilo na Slovensku 62 % obyvateľov hlásiacich sa k rímskokatolíckej cirkvi, viac ako 5 % k evanjelickej cirkvi a 13 % obyvateľov sa označilo ako bez vyznania. Zvyšných 20 % tvoria obyvatelia hlásiaci sa k iným cirkvám.

Témy rodinných rozhovor o náboženstve alebo praktické minimum rodinnej debaty

Čo je náboženstvo: Vysvetlenie toho, čo znamená byť náboženským a že ľudia môžu mať rôzne náboženské presvedčenia.

Existencia rôznych náboženstiev: Predstavenie niekoľkých hlavných náboženstiev, ako sú kresťanstvo, islam, hinduizmus, buddhizmus, a spôsoby, ako sa líšia.

Viera a praktikovanie: Vysvetlenie rozdielu medzi náboženskou vierou a praktikovaním a že nie všetci ľudia praktizujú svoju vieru rovnakým spôsobom.

Vzory správania a hodnoty: Rozprávanie o tom, ako náboženstvo môže ovplyvniť vzory správania a hodnoty ľudí.

Diskriminácia: potreba právnej a praktickej ochrany náboženského individualizmu

Katolícka cirkev

Katolícka cirkev je na Slovensku veľmi rozšírená, a hoci má aj svojich odporcov, vo všeobecnosti sme neočakávali, že by bol postoj mladých ľudí ku katolíkom negatívny. Podľa Atlasu komunity migrantov od IOM (Atlas komunít migrantov 2017) žije na Slovensku približne 2000 moslimov. Naopak je to však s Islamom a judaizmom. Nie je nezvyčajné, že na adresu moslimov a židov sa Slováci vyjadrujú nenávistne. Postoj k Islamu do veľkej miery ovplyvnila migračná kríza, ako aj narastajúci počet medializovaných teroristických útokov. Vyostrovaniu situácie a prehlbovaniu nenávisti nepomáhajú ani konšpiračné teórie či média, ktoré často problém len zhoršujú. Médiá na prilákanie čitateľa často dramatizujú situáciu a dokonca i zámerne používajú fotky, ktoré s danou situáciou nesúvisia, ale zvyšujú záujem o článok a diskusiu k nemu. Ak sa jedná o rozličné útoky či napadnutia, v obľube sú najmä fotky ľudí s tmavšou pleťou. Tie okamžite vyvolávajú pocit, že útok spáchal utečenec či moslim a (negatívna) reakcia čitateľa je zaručená. Pri židoch ľudia málokedy rozpoznávajú rozdiel medzi Židom ako príslušníkom židovského národa a židom ako vyznávačom judaizmu. Vo všeobecnosti sa však až do dnešnej doby zachovali stereotypy ako žid kšeftár, špekulant či šíriteľ politickej propagandy, ako tomu bol aj v období 2. svetovej vojny.

Postoj k moslimom

Spomedzi všetkých náboženských skupín respondenti najnegatívnejšie vnímajú moslimov. Negatívne odpovede celkom predstavovali 40,29 %. Najviac respondentov sa však vôbec nesúhlasím nesúhlasím neviem súhlasím úplne súhlasím sa priklonilo k odpovedi neviem, ktorú zvolilo viac ako 47 % opýtaných. Pozitívne odpovede predstavovali 12,55 % všetkých odpovedí. Postoj k moslimom ovplyvňujú do veľkej miery aj teroristické útoky, ktoré šíria strach a bezbrannosť. Ľudia vnímajú moslimov za jediných strojcov teroristických útokov a budujú si tak negatívny postoj voči všetkým moslimom. Takéto zovšeobecňovanie prenáša nenávistný postoj na všetkých príslušníkov k danej skupine. Tento výsledok nie je prekvapivý, na základe vyššie uvedených skutočností sa dalo predpokladať, že najnegatívnejšie postoje budú spomedzi náboženských skupín zaujaté práve voči skupine moslimov.

Postoj ku kresťanom

Slovensko je krajina, v ktorej sa viac ako polovica obyvateľov hlási ku kresťanskému náboženstvu. Predpoklady nenávisti voči skupine kresťanov boli preto vždy nízke, skôr sa predpokladá výrazný počet veľmi pozitívnych odpovedí. Pozitívne odpovede tvorili 54,88 % zo všetkých odpovedí, spolu so skôr pozitívnymi odpoveďami sa tento kladný postoj ku kresťanom dostal na úroveň 70 %. Negatívne odpovede predstavovali len necelé 4 % zo všetkých odpovedí, pričom rovnaký počet respondentov 25, označil skôr negatívnu ako aj negatívnu odpoveď.

Postoj ku kresťanom Postoj k ateistom Podľa sčítania obyvateľstva bol zaznamenaný nárast ľudí bez vyznania o 4 %. Čo sa týka ľudí bez vyznania, nepredpokladali sme veľký počet negatívnych odpovedí, skôr prevahu neutrálnych, skôr pozitívne a pozitívne ladených odpovedí. Negatívne odpovede predstavovali celkom 6,73 %, pričom vo viacerých prípadoch sa jednalo o skôr negatívne, ako vyslovene negatívne odpovede. Najväčší počet odpovedí sme zaznamenali pri možnosti neutrálne, ktorú zvolilo 44,29 % respondentov. Pozitívne odpovede zvolila takmer polovica respondentov, presnejšie 48,98 %. V porovnaní s kresťanmi teda môžeme pozorovať mierny nárast negatívnych a naopak pokles pozitívnych odpovedí. Na základe toho možno skonštatovať, že mladí ľudia vnímajú negatívnejšie ateistov ako kresťanov.

Postoj k ateistom

Podľa sčítania obyvateľstva od roku 2001, je zaznamenaný nárast ľudí bez vyznania o 4 %. Čo sa týka ľudí bez vyznania, nie je predpoklad veľkého počtu negatívnych odpovedí, skôr prevaha neutrálnych, skôr pozitívne a pozitívne ladených odpovedí.

Postoj k židom

Židia z pohľadu skupiny ľudí, vyznávajúcich judaizmus, majú na Slovensku veľmi nízke zastúpenie. Podľa sčítania obyvateľstva sa k Ústrednému zväzu židovských náboženských obcí v Slovenskej republike hlásilo 1999 ľudí. O židoch na Slovensku ale stále prevládajú mnohé negatívne predsudky. Sú to však zväčša stereotypy pochádzajúce z minulosti, preto sme sa domnievali, že tie nebudú mať veľký vplyv na mladých dnešnej generácie. Navyše vzhľadom na nízky počet židov, ako aj nie veľmi nápadné prejavy svojej viery na verejnosti, možno predpokladať, že väčšina mladých ľudí so židom do kontaktu vo svojom živote neprišla, alebo nevedia, že išlo o židov. Napriek tomu sme však pri židoch zaznamenali väčší počet negatívnych odpovedí ako pri kresťanoch či ateistoch. To môže byť spôsobené nielen stereotypmi, ale aj nedostatočnými vedomosťami o judaizme. Nevedomosť a neznalosť kultúry či náboženstva môže vplývať na upevnenie strachu a pocitov nenávisti. Negatívne a skôr negatívne odpovede v prípade židov označilo viac ako 10 % respondentov. Počet neutrálnych odpovedí je vyšší ako pri ostatných náboženských skupinách a tvorí 55,48 % všetkých odpovedí. Pozitívne odpovede tvoria viac ako 34 % všetkých odpovedí

Príklady náboženskej diskriminácie

V súčasnej dobe existujú právne predpisy a mechanizmy, ktoré by mali chrániť náboženskú slobodu a minimalizovať diskrimináciu na základe náboženského vyznania na Slovensku. Právne kroky môžu byť podniknuté v prípadoch, keď dochádza k náboženskej diskriminácii.

Diskriminácia židovskej komunity: Počas druhej svetovej vojny nacistická okupácia na Slovensku viedla k perzekúcii a deportácii židovskej komunity. Mnoho slovenských Židov bolo deportovaných do koncentračných táborov a zavraždených. Toto obdobie je známe ako holokaust, a bol to jeden z najtemnejších okamihov slovenskej histórie.

Diskriminácia náboženských menšín: Po druhej svetovej vojne a po prevzatí moci komunistickým režimom dochádzalo k obmedzovaniu náboženskej slobody. Cirkvi a náboženské komunity boli potláčané a perzekuované. Náboženské skupiny, ktoré neboli súčasťou štátnej cirkvi (predovšetkým rímskokatolíckej), boli podrobené diskriminácii a tlaku.

Problémy s registrovanými náboženskými združeniami: Po páde komunizmu v roku 1989 bolo vytvorené nové legislatívne prostredie pre náboženské skupiny. Proces registrácie a uznávania náboženských združení bol niekedy považovaný za diskriminačný voči menším náboženským skupinám.

Spory o práva náboženských menšín: V novšej dobe sa objavili spory týkajúce sa práv náboženských menšín a ich postavenia v spoločnosti, najmä v oblasti financovania a verejných aktivít.

Viera a náboženské vzdelávanie a diskriminácia

Výučba náboženskej výchovy v školách, podobne ako je to v prípade ostatných všeobecno-vzdelávacích predmetov, si vyžaduje špecializovanú didaktickú prípravu pedagógov. V rámci pedagogicko-psychologickej prípravy učiteľov ju poskytuje kľúčový predmet tradične nazývaný  predmetová didaktika. V našom prípade budeme hovoriť o konkrétnej didaktike predmetu „náboženská výchova”.

Náboženská výchova v záujme spoločnosti

Problematiku postavenia náboženskej výchovy v slovenskom školstve je potrebné začať osvetlením jej diachrónneho aspektu v slovenskom, resp. česko-slovenskom prostredí. Hoci s týmto historickým vývinom teórie a praxe vyučovania náboženstva sú neoddeliteľne spojení takí významní protagonisti náboženskej výchovy, ako J. A. Komenský a M. Bel, vzhľadom na ciele tejto publikácie pôjde len o stručný popis etapy z dejín školstva v 20. storočí. Pôvodnými formami výučby náboženskej výchovy na území Čiech, Moravy a Slovenska boli, podľa kategorizácie Š. Šveca dva základné druhy edukácie: a) informálna edukácia v rodinách; b) inštitucionalizovaná cirkevná edukácia či už nonformálna (nedeľné školy) alebo formálna (v rámci cirkevných škôl) edukácia. Náboženstvo bolo ako školský predmet zavedené v dobe Reformácie, keď ho v roku 1528F. Melanchton navrhol zaradiť do protestantského školského systému. Náboženstvo sa neskôr vyučovalo aj v systéme verejných škôl, ktoré vznikli pod vplyvom pietizmu a osvietenectva. V 19. a začiatkom 20. storočia došlo k napätiu medzi tzv. nedogmatickou výučbou náboženstva v škole, ktoré malo viesť k rozvíjaniu religiozity u detí, a dogmatickou cirkevnou katechézou v zmysle konfirmačného vyučovania v cirkvách, v žiadnom prípade nie v nezávislých školách. Nepriaznivo sa na vývoji náboženskej výchovy podpísalo aj obdobie teologického liberalizmu.

Po roku 1918 sa český protestantizmus dobrovoľne vzdal svojho vlastného školstva a nechal ho v rukách prvej Československej republiky. Tá cirkvám tzv. Malým školským zákonom z 13.7. 1935 zaručila výučbu náboženstva ako povinného vyučovacieho predmetu v štátnych školách s dvojhodinovou dotáciou týždenne. Rodičia aj cirkvi ju pokladali za základný pro-striedok kresťanskej náboženskej výchovy detí. Paragraf č. 3 tohto zákona obsahoval odstavec č. 5 o oslobodení žiaka bez vyznania alebo vyznania štátom neuznaného od vyučovania náboženstva, pokiaľ o to písomne požiadali jeho rodičia alebo výchovní zástupcovia. Základnou katechetickou formou práce tak bola výučba náboženskej výchovy v školách, ktorú vyučovali predstavitelia cirkvi. Prenesenie ťažiska katechetickej činnosti do vyučovacej hodiny v sekularizovanej škole, jej odpútanie od rodiny a od zboru však viedlo k veľmi neblahým dôsledkom. Väčšinou sa zúžila sa na moralizovanie a preťažovala farárov, nakoľko záro-veň pretrvával nedostatok riadne školených katechétov. V 1948 bol vydaný školský zákon č. 95/1948 Zb., ktorým sa vyučovanie náboženstva a jeho vyučujúci dostávajú do silnejšieho vzťahu práve so štátnymi úradmi, nahrádzajúc vzťah s cirkvami. V r. 1949 zákonom č. 217/1949 (Zákon o zriadení Štátneho úradu pre veci cir-kevné) bolo vyučovanie náboženstva, vrátane učiteľov náboženstva, viac-menej vyňaté z právomoci ministerstva školstva, vied a umení a prevedené pod právomoc Štátneho úradu pre veci cirkevné. V školách sa začala programovo presadzovať ateistická výchova, ktorej dôsledky pretrvávajú do súčasnosti. V období socializmu bolo povinné vyučovanie náboženskej výchovy zrušené.

Zákon č. 218 O hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločností štátom však povoľoval výučbu náboženskej výchovy ako voliteľného predmetu. Po politických udalostiach v roku 1968 v období normalizácie vyšla Smernica MŠ a MK SSR  pre vyučovanie náboženstva (zo dňa 28.4.1970), ktorá bola platná až do pádu totality. Podľa nej mohli vyučovanie náboženskej výchovy organizovať všetky štátom povolené cirkvi a náboženské spoločnosti pre žiakov 2. – 7. ročníka základnej deväťročnej školy (ZDŠ). Dieťa spravidla prihlasovali obaja rodičia, ktorí sa týmto činom často stali predmetom sledovania, ba aj prenasledovania ateistickým režimom. Náboženstvo mohli vyučovať duchovní ako aj laickí kazatelia, ktorí dostali štátny súhlas na vykonávanie bezplatnej duchovenskej činnosti. Náboženstvo sa vyučovalo v školách, po dohode s odborom kultúry ONV a odborom školstva výnimočne aj v iných ako školských priestoroch. Náboženstvo sa vyučovalo v dňoch pravidelného vyučovania, a to po skončení denného vyučovania, aby nebol narušený jeho normál-ny priebeh.

Významným prelomom v histórii náboženskej výchovy bol 1. september 1993, keď vláda novej Slovenskej republiky vydala svoje Programové vyhlásenie, na základe ktorého mal byť na základných školách vytvorený nový povinne voliteľný predmet náboženská výchova  a jeho alternatíva etická výchova.

Následne dňa 19.8. 1993 vyšlo Rozhodnutie Ministerstva školstva a vedy SR o zaradení náboženskej a etickej výchovy ako povinne voliteľných predmetov do vyučovacieho procesu vo všetkých ročníkoch II. stupňa štátnych základných škôl a v 1. –2.ročníku stredných škôl, obe v rozsahu jednej hodiny týždenne. V cirkevných školách je dotácia náboženskej výchovy o jednu hodinu týždenne vyššia. Náboženská výchova bola zaradená do riadneho učebného plánu pre ZŠ a gymnáziá, schváleného MŠaV SR pod č. 3625/1994, MŠ SR – č. 2622/1996, MŠ 474/1997. Okrem II. stupňa základných škôl bolo možné zvoliť si náboženskú výchovu, ale už len ako výberový predmet, a to na I. stupni základných škôl.

Cirkev v SR začiatkom 90-tych rokov na celoplošné zavedenie náboženskej výchovy nebola profesionálne dostatočne pripravená zo známych dôvodov z minulého obdobia. Pretrvávali negatívne postoje a atmosféra predsudkov k náboženstvu, javiace sa ako následok ciele propagandy minulého režimu a prejavujúce sa sťaženými podmienkami vo vyučovacom procese (napr. nedostatok odborne vybavených učební či kabinetov náboženskej výchovy na rozdiel od situácie vo vyspelých európskych krajinách, zaradenie predmetu do rozvrhu v najnevhodnejšom čase na rozdiel od etickej výchovy, vyhýbanie sa medzi predmetovým vzťahom).

K výraznému posunu vo vyučovaní náboženskej výchovy došlo v roku 2004 na základe dvoch významných májových dokumentov. Jedným z nich je Dohoda medzi SR a registrovaným cirkvami a náboženskými spoloč-nosťami o náboženskej výchove a vzdelávaní  č. 395/2004 Z. z., nasledujúca chronologicky za  Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o katolíckej výchove. Podpísanie Dohody  prakticky znamená, že cirkvi, ktoré ju podpísali, majú právo vyučovať  svoju náboženskú výchovu v štátnych školách, pokiaľ o to prejavia záujem a splnia všetky právne požiadavky na kvalitu jej zabezpečenia.

Dohoda  sa týka nasledujúcich jedenástich registrovaných cirkví a náboženských spoločností:

Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku;

Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku;

Pravoslávnej cirkvi na Slovensku;

Evanjelickej cirkvi metodistickej, Slovenskou oblasťou;

Bratskej jednoty baptistov v SR;

Cirkvi bratskej v SR;

Cirkvi adventistov siedmeho dňa, Slovenským združením;

Apoštolskej cirkvi na Slovensku;

Ústredného zväzu Židovských náboženských obcí v SR;

Starokatolíckej cirkvi na Slovensku;

Cirkvi československej husitskej na Slovensku

Štátna politika vo výučbe náboženstva

 týkajúca sa umiestnenia náboženskej výchovy do kurikula štátnych škôl, je v jednotlivých krajinách značne odlišná. V niektorých štátoch je náboženská výchova považovaná za súčasť verejného školstva, inde zase politici pokladajú za potrebné absolútne oddelenie štátneho vzdelávania od náboženstva či preferovanie niektorého z náboženstiev. Konkrétne modely náboženskej výchovy sa líšia v dôsledku viacerých faktorov, najmä však:

a)historicko-politického kontextu danej krajiny;

b)vzťahu medzi cirkvou a štátom (najmä konfesno-právneho systému, t.j. či je v legislatíve zakotvená odluka cirkvi od štátu);

c)náboženskej štruktúry (vplyv jednotlivých náboženstiev a vierovyznaní);

d)významu náboženstva v danej spoločnosti;

e)systému vzdelávania;

f)vývoja v teológii

Vyučovanie náboženstiev by malo mať nasledovné ciele:

rozvoj osobnosti žiaka;

rešpektovanie iných;

citová a intelektuálna empatia;

sloboda, zodpovednosť, kritickosť;

schopnosť porozumieť;

schopnosť viesť dialóg.

Vyučovanie náboženstiev by malo byť súčasťou mravnej výchovy v škole. Dominujúcim princípom kurzu by malo byť pochopenie, že život je hodnota a sloboda je hodnota.

Náboženská výchova v štátnych školách v rôznych skupinách štátov

Počty žiakov navštevujúcich náboženskú a etickú výchovu v r. 1995/1996

Počty žiakov navštevujúcich náboženskú a etickú výchovu v roku 2000/2001

Počty žiakov navštevujúcich náboženskú a etickú výchovu v roku 2004/2005

Viera je presvedčenie v existenciu božstva alebo viacerých božstiev, ktoré majú nadprirodzenú moc a ovplyvňujú osudy ľudí a sveta. Veriaci majú rôzne náboženské presvedčenia a praktikujú svoju vieru prostredníctvom modlitieb, rituálov a dodržiavania náboženských zásad. Náboženstvo je organizovaný systém viery, ktorý zahŕňa presvedčenie o existencii božstva alebo duchovných entít, spoločenské normy, rituály a náboženské praktiky. Existuje mnoho rôznych náboženstiev na celom svete, vrátane kresťanstva, islamu, buddhizmu, hinduizmu a mnohých ďalších, každé s vlastnými vierovyznaniami a tradíciami.

Ateizmus je presvedčenie, že neexistuje žiadne božstvo alebo nadprirodzená bytosť. Ateisti veria, že svet existuje bez akejkoľvek božskej existencie a nepodporujú náboženstvo ani vieru v nadprirodzené bytosti.

Základné body diskusie o viere, náboženstve a diskriminácii

mimo hodín náboženstva

Náboženstvo:

Čo je náboženstvo: Vysvetlenie toho, čo znamená byť náboženským a že ľudia môžu mať rôzne náboženské presvedčenia.

Rôzne náboženstvá: Predstavenie niekoľkých hlavných náboženstiev, ako sú kresťanstvo, islam, hinduizmus, buddhizmus, a spôsoby, ako sa líšia.

Viera a praktikovanie: Vysvetlenie rozdielu medzi náboženskou vierou a praktikovaním a že nie všetci ľudia praktizujú svoju vieru rovnakým spôsobom.

Vzory správania a hodnoty: Rozprávanie o tom, ako náboženstvo môže ovplyvniť vzory správania a hodnoty ľudí.

Čo je diskriminácia: Definícia pojmu diskriminácia a vysvetlenie, že to znamená nerovnoprávne zaobchádzanie s ľuďmi na základe určitej vlastnosti, ako je náboženstvo.

Príklady diskriminácie: Uvedenie konkrétnych príkladov, kedy môže dôjsť k diskriminácii na základe náboženstva, ako sú predsudky, zastrašovanie alebo odmietanie niekoho kvôli jeho náboženstvu.

Dôsledky diskriminácie: Diskusia o tom, ako diskriminácia môže ovplyvniť ľudí emocionálne a psychicky.

Tolerancia a inklúzia:

Tolerancia: Vysvetlenie významu tolerancie a toho, ako môžeme byť tolerantní voči ľuďom s inými náboženskými presvedčeniami.

Inklúzia: Dôležitosť zahŕňania všetkých ľudí, bez ohľadu na ich náboženské presvedčenia, do našej spoločnosti.

Ciele: budovanie schopnosti rozumieť etnickým, kultúrnym a náboženským odlišnostiam, mať ochotu a záujem viesť dialóg s predstaviteľmi iných etník, kultúr a náboženstiev, rozvíjať v sebe motiváciu pochopiť príčiny extrémizmu a xenofóbie a vôľu prekonať ich, podpora hodnotového ukotvenia detí a mladých ľudí.

Ako rozpoznať náboženskú diskrimináciu u dieťaťa

Individuálne rozhovory

Rodičia, učitelia alebo školský psychológ môžu uskutočniť individuálne rozhovory s deťmi, pri ktorých majú podozrenie, že boli diskriminovaní. Tieto rozhovory umožňujú hlbšiu analýzu situácie a umožňujú žiakom vyjadriť svoje pocity a skúsenosti s väčšou otvorenosťou.

Rozhovory s rodičmi

Učitelia môžu komunikovať s rodičmi žiakov, aby získali aj iný pohľad na to, ako dieťa prežíva školu a či bolo vystavené diskriminácii alebo nerovnoprávnemu zaobchádzaniu.

Skupinové diskusie

Organizovanie skupinových diskusií v triede alebo škole môže pomôcť získať pohľad na širší kontext diskriminácie a vzťahy medzi žiakmi.

Dotazník

Samotný dotazník nemusí byť najvhodnejším nástrojom na presné zistenie, či niekto bol nábožensky diskriminovaný, pretože takáto otázka je citlivá a komplexná. Diskriminácia môže nastať v rôznych formách a nie vždy sa prejavuje jednoznačnými prejavmi. Tento dotazník môže napomôcť zistiť, či u niekoho existuje podozrenie alebo nejaké znaky možnej náboženskej diskriminácie. Nezabudnite, že deti môžu byť citlivé na tému náboženskej diskriminácie, preto je dôležité tento dotazník použiť s ohľadom na ich pohodlie a súkromie. Mali byť ste byť pripravení na následnú otvorenú komunikáciu, ktorá by mohla byť potrebná v súvislosti s týmito otázkami.

Tematicky zamerané knihy

Tieto knihy pokrývajú rôzne aspekty náboženskej rôznorodosti a môžu byť užitočné pre tých, ktorí chcú hlbšie porozumieť tejto téme. Je však dôležité mať na pamäti, že literatúra o tejto téme sa neustále rozvíja, a preto je vždy dobré hľadať najnovšie knihy a zdroje na túto tému. Názvy sú aj v anglických origináloch.

„I’m Like You, You’re Like Me: A Child’s Book About Understanding and Celebrating Each Other“, Cindy Gainer

Táto kniha je vhodná pre mladšie deti a pomáha im porozumieť a oslavovať rozdielnosti, vrátane náboženských.

Názov v sl. preklade: Som ako ty, Ty si ako ja: Knižka pre deti o tom, ako sa navzájom rozumieť .

„Peace: 50 Years of Protest“, Matt Doeden

Táto kniha zahŕňa rôzne aspekty mierových hnutí vrátane tých, ktoré sú spojené s náboženstvom.

Názov v sl. preklade: Mier: 50 rokov protestu

„The Story of Religion“, Sarah Brew

Názov v sl. preklade: Kniha poskytuje prehľad o rôznych svetových náboženstvách a ich histórii pre staršie deti.

Názov v sl. preklade: Príbeh náboženstva

Pre teenagerov

„The Faith Club: A Muslim, A Christian, A Jew– Three Women Search for Understanding“, Ranya Idliby, Suzanne Oliver a Priscilla Warner

Táto kniha sleduje skutočný príbeh troch žien rôznych náboženských presvedčení, ktoré hľadajú porozumenie a dialóg.

Názov v sl. preklade: Klub viery: Muslime, kresťan a Žid – Tri ženy hľadajú porozumenie

„The Complete Idiot’s Guide to World Religions“, Brandon Toropov a Father Luke Buckles

Táto kniha ponúka prehľad o rôznych svetových náboženstvách a môže byť užitočným zdrojom pre teenagerov, ktorí chcú lepšie porozumieť náboženskej rôznorodosti.

Názov v sl. preklade: Sprievodca úplných Idiotov svetovými náboženstvami

Slovensko je súčasťou trendu, ktorý prebieha aj v iných krajinách. U nás je pomalší, ale sekularizácia je všeobecný civilizačný trend. Nie je to však globálny trend, ale európsky. Európa sa sekularizuje s výnimkou tých, ktorí prichádzajú z nekresťanských tradícií. Týka sa to aj strednej a východnej Európy. K islamu sa pred desiatimi rokmi prihlásilo 1 934 obyvateľov Slovenska, vlani islam uviedlo 3 862 ľudí. Stúpol aj počet obyvateľov hlásiacich sa k budhizmu – z 2 530 ľudí na aktuálnych 6 722. Hinduizmus pri sčítaní v roku 2011 uviedlo 255 obyvateľov, v tom poslednom 975. Počet ľudí hlásiacich sa k židovskému vyznaniu stúpol len o osem ľudí – z 1 999 na súčasných 2007.  Vďaka väčšej rôznorodosti náboženstiev veríme vo väčší ohľad na príslušníkov iných a menej známámych vierovyznaní.