Diskriminácia v práci

Viera je presvedčenie v existenciu božstva alebo viacerých božstiev, ktoré majú nadprirodzenú moc a ovplyvňujú osudy ľudí a sveta. Veriaci majú rôzne náboženské presvedčenia a praktikujú svoju vieru prostredníctvom modlitieb, rituálov a dodržiavania náboženských zásad. Náboženstvo je organizovaný systém viery, ktorý zahŕňa presvedčenie o existencii božstva alebo duchovných entít, spoločenské normy, rituály a náboženské praktiky. Existuje mnoho rôznych náboženstiev na celom svete, vrátane kresťanstva, islamu, buddhizmu, hinduizmu a mnohých ďalších, každé s vlastnými vierovyznaniami a tradíciami.

Ateizmus je presvedčenie, že neexistuje žiadne božstvo alebo nadprirodzená bytosť. Ateisti veria, že svet existuje bez akejkoľvek božskej existencie a nepodporujú náboženstvo ani vieru v nadprirodzené bytosti.

Diskriminácia na základe viery v histórii

Diskriminácia na základe viery bola v histórii omnoho prítomná. Tu sú niektoré príklady historických prípadov diskriminácie na základe viery:

Inkvizícia

Najvyšším predstaviteľom cirkvi sa i dnes ťažko vysvetľuje existencia svätej inkvizície, ktorá začala decimovať Európu v 13. storočí. Na vtedajšej mape starého kontinentu by sme v jeho západnej časti ťažko našli krajinu, ktorá by sa netriasla pred osobitnými splnomocnencami pápežov dohliadajúcimi na boj proti kacírom, bosorkám, čarodejniciam, ale i kritickým názorom vedcov. Inkvizícia sa stala akousi medzinárodnou cirkevnou políciou, ktorá pracovala podľa smerníc Ríma. Svätá stolica poverila v roku 1233 vedením inkvizície mníchov z rehole dominikánov. Za svoj hlavný nástroj si mnísi vybrali teror a  sliedenie po potenciálnych obetiach. Prvé tresty upálenia na hranici rozdávali dominikánski inkvizítori už za najneškodnejšiu kritiku cirkvi. Európski inkvizítori pri svojom krvavom besnení zašli až tak ďaleko, že im nestačili iba živé obete. Na cintorínoch vykopávali z hrobov hriešnikov, aby ich telá aj niekoľko rokov po smrti mohli verejne upáliť na výstrahu živým. Nemohla sa im vzoprieť ani svetská vrchnosť, do ich právomoci sa neodvážili zasiahnuť dokonca ani biskupi. Neobyčajnou krutosťou sa preslávili španielski inkvizítori, ktorí sa pri moci držali najdlhšie. Koncom 15. storočia pápež vymenoval za hlavného inkvizítora Kastílskeho a Aragónskeho kráľovstva náboženského fanatika Tomása de Torquemadu. Ako odhalil tajomník madridskej inkvizície, tento surovec zaživa upálil 10 220 ľudí a ďalších 6 860 dal upáliť po ich smrti. Bezmála stotisíc ľudí uvrhol do doživotného žalára a ich rodinám skonfiškoval všetky majetky. Tajomník madridskej inkvizície dospel k záveru, že zo strachu pred týmto krutým španielskym inkvizítorom Krvilační španielski inkvizítori preniesli svoje krvavé praktiky aj na americký kontinent. Padli im tam za obeť tisícky Indiánov, ktorí netúžili po kresťanskej viere. Na nátlak inkvizície boli koncom 15. storočia vyhnaní zo Španielska takmer všetci Židia a desaťtisíce Maurov. Obrovská moc inkvizítorov a ich materskej katolíckej cirkvi sa stala podľa historikov hlavnou príčinou hospodárskeho a kultúrneho úpadku Španielska. utiekli zo Španielska asi tri milióny ľudí. Tí najchudobnejší aj tí najbohatší.

Hon na čarodejnice ovládol katolícke krajiny od 13. do 17. storočia. Inkvizítorom stačilo na vynesenie rozsudku smrti aj najmenšie podozrenie, že tá či oná žena je bosorka. A sudcovia inkvizície sa už v mučiarňach vedeli postarať o priznanie obete k bosoráckym čarom od výmyslu sveta. Zo spojenia s diablom a z bosoráctva bola obvinená v roku 1431 pred cirkevným súdom v Rouene aj francúzska národná hrdinka Johanka z Arcu. Veľká popularita urobila z jednoduchého sedliackeho dievčaťa hrdinku nebezpečnú pre vládnuce a cirkevné kruhy. Súd na čele s biskupom Causchonom ju preto ako bosorku odsúdil na trest smrti upálením.

Jana z Arku (1999) | Galéria – Z filmu | ČSFD.sk (csfd.sk)

Protihugenotské prenasledovanie

 V 16. a 17. storočí boli hugenoti, ktorí boli kalvínskeho vyznania v katolíckej Francúzsku, vystavení systematickým prenasledovaniam. Tisíce hugenotov boli nútené konvertovať na katolicizmus alebo emigrovať.

Protižidovské pogromy:

V histórii bolo mnoho protižidovských pogromov, vrátane známych prípadov v stredoveku, ale aj počas holokaustu v 20. storočí, kedy bolo milióny Židov zavraždených kvôli svojej viere.

Križiacke výpravy

Počas stredoveku sa konali viaceré križiacke výpravy, pri ktorých boli kresťanskí vojaci vyslaní do Svätého krajiny, aby znovuobsadili Jeruzalem od moslimských vládcov. Tieto výpravy často sprevádzala diskriminácia a násilie voči iným náboženským skupinám, najmä voči Židom a moslimom.

Diskriminácia proti muslimským menšinám

Počas histórie bolo mnoho prípadov diskriminácie voči muslimským menšinám vo väčšinovo nemuslimských krajinách. Táto diskriminácia zahŕňala obmedzovanie práv, nútené konverzie a násilie.

Kresťania a muslimovia v Stredomorí

Na Apeninskom poloostrove, ktorý zahŕňa územie dnešného Talianska, dochádzalo v histórii k rozličným konfliktom a vzájomnej diskriminácii medzi kresťanmi a muslimami. Tieto konflikty boli často ovplyvnené náboženskými, politickými a kultúrnymi faktormi. Tu je stručný pohľad na niektoré z týchto historických udalostí:

V 7. storočí sa muslimská expanzia začala šíriť do Stredomoria vrátane južného Talianska a Sicílie. To priviedlo k náboženskému konfliktu medzi kresťanmi a muslimmi na tomto území.

Arabské ovládnutie Sicílie: Sicília bola v 9. a 10. storočí pod kontrolou arabských a neskôr aj normanských vládcov. Počas tejto doby existovali obdobia relatívnej religióznej tolerancie, no aj obdobia väčšieho konfliktu medzi kresťanmi a muslimami na ostrove.

Príchod krížových výprav: V 11. storočí prišli krížové výpravy, ktoré mali za cieľ oslobodiť Svätú zem od moslimského panstva. To mohlo spôsobiť zvýšenú nepriateľstvo voči moslimom na Apeninskom poloostrove a v Stredomorí všeobecne.

Sicílske krížové výpravy: Po skončení prvých krížových výprav v Sýrii a Palestíne sa niektorí krížoví rytieri usadili na Sicílii a pokúsili sa šíriť kresťanskú vieru prostredníctvom vojenských ťažení a násilia voči moslimom a iným náboženským skupinám.

Španielska Inkvizícia na Sicílii: V 15. a 16. storočí začala Španielska Inkvizícia svoju činnosť aj na Sicílii, čím došlo k prenasledovaniu moslimov a ďalších náboženských menšín, ktoré neboli katolíkmi.

Tieto historické udalosti ilustrujú komplexný vzťah medzi kresťanmi a muslimmi na Apeninskom poloostrove. Konflikty a násilie existovali v rôznych obdobiach histórie, ale bolo aj období relatívnej tolerancie a spolužitia rôznych náboženských skupín. Je dôležité si uvedomiť, že tieto udalosti sú historické a nemajú nevyhnutne význam pre súčasný vzťah medzi kresťanmi a muslimmi na tomto území.

Viera a náboženstvo v súčasnosti

Tieto príklady ilustrujú niektoré formy diskriminácie na základe viery v histórii. Diskriminácia na základe viery bola a stále je vážnym problémom, ktorý sa rieši aj v súčasnej dobe prostredníctvom právnych predpisov a medzinárodných dohôd na ochranu náboženskej slobody a práv.

Náboženské vyznanie alebo viera

Ak sa s nejakou osobou zaobchádza rozdielne ako s inou osobou v porovnateľnej situácii, a to z dôvodu jej náboženského vyznania alebo viery alebo etnicity, môže takéto zaobchádzanie viesť k diskriminácii na základe náboženstva alebo viery.

Čo je náboženská diskriminácia?

Náboženské vyznanie alebo viera znamená, že vyznávate určité náboženstvo alebo ho nevyznávate, máte náboženské presvedčenie, inú vieru alebo presvedčenie (spravidla filozofické), alebo ste osoba neveriaca. Môžete byť členom či členkou organizovaného náboženského spoločenstva (s jednoznačne danou štruktúrou a systémom viery) ako napríklad katolíckej (rímskokatolíckej alebo gréckokatolíckej), protestantskej (napríklad evanjelickej a.v. – luteránskej, alebo reformovanej – kalvínskej) či pravoslávnej cirkvi, môžete byť moslim, sikh, mormon, baptista, judaista (osoba židovského vierovyznania) alebo neveriaci, ateista, alebo tiež nemusíte vyznávať žiadne filozofické alebo náboženské stanoviská. Za diskrimináciu z dôvodu náboženstva alebo viery sa považuje aj diskriminácia z dôvodu vzťahu k osobe určitého náboženského vyznania alebo viery, napr. ak  je dotknutá osoba rodinným príslušníkom osoby patriacej k určitému náboženstvu alebo je s takouto osobou nejakým iným spôsobom spájaná. 

Zákaz diskriminácie môže byť porušený. A to vtedy, ak sa určité práva odopierajú osobe a zaobchádza sa s ňou rozdielne (lepšie alebo horšie) ako s inou osobou nielen na základe skutočných dôvodov, ale aj na základe mylnej domnienky. K diskriminácii môže navyše dôjsť rôznymi spôsobmi a nemusí to byť vždy len priamou a zjavnou cestou. Je preto dôležité naučiť sa rozpoznávať rôzne formy diskriminácie.

PRÍKLAD 

Podľa rozhodnutia Ústavného súdu skutočnosť, že niekto je alebo nie je duchovným určitej  cirkvi, predstavuje takisto „iné postavenie“ podľa článku 12 Ústavy SR a podľa antidiskriminačného zákona. Osoba vykonávajúca duchovnú činnosť v rámci cirkvi teda tiež nemôže byť diskriminovaná na základe tohto dôvodu, pričom v pracovnoprávnych vzťahoch aj tu platia ustanovenia všeobecnej antidiskriminačnej legislatívy a nie cirkevného práva.

Na druhej strane, zákon stanovuje povinnosť predloženia čestného vyhlásenia najmenej 50 000 plnoletých členov majúcich štátne občianstvo Slovenskej republiky a majúcich v nej trvalé bydlisko ako podmienku pre registráciu nových cirkví a náboženských spoločností. Túto podmienku Ústavný súd nepovažoval za nesúladnú s ústavou či za diskriminačnú v porovnaní s požiadavkami kladenými na iné (tzv. tradičné) cirkvi.  Podľa názoru Súdu odmietnutie registrácie takých cirkví štátom za nesplnenie uvedenej – i keď pomerne prísnej – podmienky nepredstavuje samo osebe prekážku výkonu slobody náboženskej viery, ktorá je ako základné ľudské právo svojou povahou individuálna. 

K diskriminácii na základe náboženstva alebo viery môže dochádzať v rôznych oblastiach života, najčastejšie však k nemu dochádza na pracovisku.

Zamestnanecké vzťahy

Podľa práva ľudských práv je zakázaná diskriminácia vo vzťahu ku ktorémukoľvek aspektu zamestnaneckých vzťahov, vrátane prijímania do zamestnania, prepúšťania, odmeňovania, zadávania úloh, funkčného postupu, odborného vzdelávania či akýchkoľvek iných okolností či podmienok výkonu zamestnania. 

PRÍKLAD 

Ak sa o prácu uchádza moslimská osoba s tou najlepšou kvalifikáciou, bolo by diskriminačné neprijať ju len z toho dôvodu, že zamestnávateľ sa domnieva, že by nezapadla dobre do prevažne kresťanského prostredia na pracovisku.

Na druhej strane, neprijatie osoby z kresťanskej komunity, ktorá je známa pre svoje radikálne názory do služby na recepciu hotela z dôvodu, že odmieta ubytovať nezosobášené páry, nemusí byť považované za diskrimináciu, keďže existujú oprávnené dôvody pre neprijatie. Môžu teda existovať odôvodnené a oprávnené výnimky dovoľujúce v niektorých prípadoch rozdielne zaobchádzanie z dôvodu náboženstva alebo vyznania.

Súdny dvor vydal niekoľko rozsudkov týkajúcich sa diskriminácie na základe náboženstva alebo viery pri prijímaní do zamestnania a prepustení.

Pokiaľ ide o prijímanie do zamestnania, Súdny dvor rozhodol, že požiadavka príslušnosti k náboženstvu alebo vierovyznaniu pre pracovné miesto v rámci cirkvi alebo náboženskej organizácie musí podliehať účinnému preskúmaniu zo strany štátnych súdov. Táto požiadavka musí byť nevyhnutná a objektívne daná povahou alebo podmienkami výkonu dotknutej pracovnej činnosti so zreteľom na etiku cirkvi alebo náboženskej organizácie a musí byť v súlade so zásadou proporcionality (rozsudok zo 17. apríla 2018, Egenberger, C-414/16).

Pokiaľ ide o prepustenie zo zamestnania, Súdny dvor rozhodol, že prepustenie primára katolíckeho vierovyznania katolíckou nemocnicou z dôvodu, že uzavrel nové manželstvo po rozvode, môže predstavovať diskrimináciu na základe náboženstva alebo viery. Nič totiž podľa Súdneho dvora nenasvedčuje tomu, že požiadavka, aby primár katolíckeho vierovyznania dodržiaval posvätnosť a nerozlučiteľnosť manželstva podľa koncepcie katolíckej cirkvi, je podstatnou, legitímnou a odôvodnenou pracovnou požiadavkou. Súdny dvor tiež spresnil, že zákaz akejkoľvek diskriminácie na základe náboženstva alebo viery má imperatívnu povahu ako všeobecná právna zásada zakotvená v Charte základných práv, takže každý jednotlivec sa môže tohto zákazu domáhať v spore, na ktorý sa vzťahuje právo Únie (rozsudok z 11. septembra 2018, IR, C-68/17).

V prípadoch, keď boli zamestnankyne prepustené zo zamestnania z dôvodu, že na pracovisku nosili moslimskú šatku, Súdny dvor uznal, že podnik môže interným pravidlom svojim zamestnancom v zásade zakázať viditeľné nosenie akýchkoľvek politických, filozofických alebo náboženských symbolov. Takýto všeobecný zákaz nepredstavuje priamu diskrimináciu. Pokiaľ však znevýhodňuje príslušníkov určitého náboženstva alebo viery, môže predstavovať nepriamu diskrimináciu. Aj v takom prípade však môže byť zákaz odôvodnený, pokiaľ zamestnávateľ vo vzťahoch so svojimi zákazníkmi sleduje politiku neutrality a zákaz sa vzťahuje iba na zamestnancov, ktorí sú vo vizuálnom kontakte so zákazníkmi. Zamestnávateľ musí prípadne overiť, či môže dotknutej osobe ponúknuť pracovné miesto, ktoré takýto kontakt nezahŕňa. Súdny dvor však spresnil, že samotnú vôľu zamestnávateľa zohľadniť želanie zákazníka, aby služby neposkytovala pracovníčka nosiaca moslimskú šatku, nemožno považovať za pracovnú požiadavku, ktorá vylučuje existenciu diskriminácie (rozsudky zo 14. marca 2017, G4S Secure Solutions, C-157/15 a Bougnaoui, C-188/15).

Jeden z nedávnych príkladov diskriminácie vo vierovyznaní, ktorý získal mediálnu pozornosť, sa týka incidentu v Spojenom kráľovstve:

Príklad: Diskriminácia voči muslimskej študentke na univerzite:

V roku 2020 v Spojenom kráľovstve sa stala mediálnym prípadom diskriminácie vo vierovyznaní, keď študentka jménom Maha Rafi Abduallahová z univerzity v Birminghamu bola odmietnutá vstup do prednáškovej miestnosti, pretože mala na sebe hidžáb, čo je krycí šat, ktorý nosia muslimské ženy. Učiteľka jej odmietla dovoliť vstup do prednášky, pričom tvrdila, že šat je „náboženskou symbolikou“ a nesmie byť nosený v rámci univerzitného kampusu.

Tento prípad vyvolal verejnú diskusiu o náboženskej slobode a právach študentov na univerzitách. Študentka a jej právny zástupca uviedli, že bola diskriminovaná na základe svojej náboženskej identity, čo je v rozpore so zákonmi o rovnosti a ochrane náboženskej slobody vo Veľkej Británii. Incident viedol k protestom študentov a verejnosti, a univerzita následne vyhlásila, že prejde revíziou svojich pravidiel a politík, aby zabezpečila rešpektovanie náboženských práv svojich študentov.

Tento prípad ukazuje, ako môže diskriminácia vo vierovyznaní ovplyvniť jednotlivcov a spoločnosť ako celok a ako môže získať mediálnu pozornosť a vyvolávať diskusie o náboženských právach a slobodách.

Náboženská diskriminácia na Slovensku

Diskriminácia na základe vierovyznania je na Slovensku nelegálna a je zakázaná zákonmi. Slovenská ústava garantuje slobodu náboženstva a vierovyznania a zakazuje diskrimináciu na základe náboženstva alebo vierovyznania. Konkrétne zákony, ktoré chránia pred diskrimináciou na základe vierovyznania, zahŕňajú:

Zákon o rovnakom zaobchádzaní

Tento zákon zakazuje diskrimináciu na základe rasy, etnicity, pohlavia, vierovyznania alebo sexuálnej orientácie v rôznych oblastiach, vrátane zamestnania, vzdelávania, verejných služieb a ďalších. Osoba, ktorá sa cíti diskriminovaná, môže podať sťažnosť na Úrad pre rovnaké zaobchádzanie.

Trestný zákon

Trestný zákon trestá trestné činy spojené s diskrimináciou, vrátane tých, ktoré majú za cieľ napádať alebo urážať osoby na základe ich vierovyznania alebo náboženského presvedčenia.

Zákon o slobode náboženstva

Tento zákon reguluje práva a povinnosti náboženských spoločenstiev a zabezpečuje slobodu výkonu náboženských aktivít.

Ide alebo nejde o porušenie zákona?

Hoci existujú tieto zákony na ochranu pred diskrimináciou na základe vierovyznania, je dôležité poznamenať, že v praxi sa môžu vyskytovať izolované prípady diskriminácie. V týchto prípadoch by mala byť osoba, ktorá sa cíti diskriminovaná, oboznámená so svojimi právami a mala by podniknúť kroky na ochranu týchto práv, vrátane kontaktu s príslušnými orgánmi alebo neziskovými organizáciami, ktoré sa zaoberajú ochranou práv menšín.

Rozlíšme príklady, kedy ide o porušenie slovenských zákonov týkajúcich sa ochrany pred diskrimináciou na základe vierovyznania a príklady, kedy nejde o porušenie týchto zákonov:

Porušenie zákonov:

• Odmietnutie zamestnať osobu na základe jej vierovyznania: Ak zamestnávateľ odmietne zamestnať kvalifikovanú osobu len preto, že má iné vierovyznanie, ide o porušenie zákona o rovnakom zaobchádzaní.
• Znevažovanie a urážanie osoby na základe jej vierovyznania: Ak osoba čelí ponižujúcemu správaniu, znevažovaniu alebo urážkam z dôvodu jej vierovyznania, ide o porušenie trestného zákona.
• Obmedzovanie prístupu k verejným službám na základe vierovyznania: Ak verejná inštitúcia odmietne poskytnúť službu na základe vierovyznania osoby, ide o porušenie zákona o rovnakom zaobchádzaní.

Nie je porušenie zákonov:

• Slobodný prejav vierovyznania: Verejné vyjadrovanie vierovyznania, vrátane náboženských obradov a modlitieb, nie je obvykle považované za diskrimináciu, pokiaľ neporušuje verejný poriadok alebo základné práva iných osôb.

Slovensko a viera

Slovensko je kresťanská krajina a podľa najnovších prieskumov je až 84% obyvateľov krajiny veriacich. Náboženstvo na Slovensku je prevažne kresťanské. Kresťania svoju vieru praktizujú v každodennom živote, navštevujú bohoslužby a angažujú sa v kresťanských aktivitách. Na Slovensku existujú cirkevné školy materské, základné, stredné aj univerzity. Slovensko zaručuje svojim obyvateľom slobodu vierovyznania pre všetky náboženstvá. Na školách sa vyučuje ako povinný predmet náboženská výchova pre deti s katolíckym vierovyznaním, s alternatívnym predmetom etická výchova pre deti iného vierovyznania. Rodičia sa tak môžu slobodne rozhodnúť, či svoje deti prihlásia na náboženstvo alebo etickú výchovu.

Cirkev vydáva vlastné časopisy a noviny, na Slovensku existujú cirkevné vydavateľstvá, rádio Lumen a televízia Noe. Vo verejnoprávnej televízii sú vysielané pravidelné náboženské relácie a v politike pôsobí kresťanskodemokratické hnutie. V každom meste a obci na Slovensku je postavený aspoň jeden katolícky, evanjelický alebo pravoslávny kostol. Kresťanstvo má na Slovensku dlhú tradíciu, šírilo sa už v prvých storočiach nášho letopočtu. V súčasnosti sa na Slovensku hlási ku kresťanskému náboženstvu väčšina obyvateľstva.

Počiatky kresťanstva na území Slovenska

V 2.storočí nášho letopočtu sa na území Slovenska odohrala udalosť, na pamiatku ktorej bol v Ríme postavený Víťazný stĺp Marca Aurelia. Tento Rímsky cisár viedol výpravu proti Germánom. Keď boli jeho vojaci smädní, pokľakli a predniesli Bohu svoje prosby, čo nepriateľov veľmi prekvapilo. Následne na to sa spustil dážď a búrka, ktorá nepriateľov rozohnala. Táto udalosť nespôsobila začiatok šírenia kresťanstva na území Slovenska, je však dôkazom toho, že Rimania žijúci na našom území, boli kresťania. Najstarším miestom na Slovensku, kde pravdepodobne žili kresťania, je obec Iža pri meste Komárno. Archeológmi bol potvrdený život kresťanov na viacerých miestach južného Slovenska v 4. storočí. V 6. storočí rímske obyvateľstvo na Slovensku vymieralo. Po zániku Avarskej ríše vznikli vhodné podmienky pre misijnú činnosť a koncom 8. storočia začali pravdepodobne prichádzať na naše územie kresťanskí mnísi.

Stredovek, prelom v 9. storočí

V roku 828, za vlády kniežaťa Pribinu, bol vysvätený prvý kostol v meste Nitra, dnes je najstarší na Slovensku. Počas obdobia Veľkej Moravy požiadal knieža Rastislav o zriadenie biskupstva. Obrátil sa na byzantského cisára Michala III. a požiadal ho o poslanie biskupa na Veľkú Moravu. V roku 863 poslal byzantský cisár Michal III. vierozvestcov, bratov Konštantína a Metoda, aby šírili kresťanstvo na našom území. Konštantín po vstupe do kláštora prijal meno Cyril. Sv. Cyril a Metod zostavili prvé slovanské písmo nazývané hlaholika. Preložili tiež bohoslužobné knihy do staroslovienčiny a priniesli tradíciu byzantského obradu. Prevahu však získal latinský obrad.

V roku 869 Pápež Hadrián II. ustanovil Metoda za 1. Veľkomoravského arcibiskupa pre všetkých Slovanov. Po smrti Cyrila a Metoda sa ich pokračovateľmi stali benediktínski mnísi, ktorí sa pričinili o rozvoj písomnej kultúry. Počas storočí vznikali kláštory, ktoré sa stali centrom kultúry a vzdelania. Najvýznamnejšími opátstvami na území dnešného Slovenska boli opátstvo v Nitre na Zobore a v Hronskom Beňadiku založené v r. 1075. V Nitre na Zobore pôsobili aj mnísi sv. Svorad-Ondrej a Benedikt, ktorí boli v roku 1083 vyhlásení za prvých uhorských svätých. V 12.-14. storočí sa zakladali farské, kláštorné a kapitulské školy. Príkladom je napríklad kapitulská škola v Nitre, ktorá vznikla v roku 1111. Rozkol v cirkvi nastal v roku 1054, kedy vyvrcholili nezhody medzi Rímom a Carihradom, ktoré zapríčinili rozdelenie cirkvi na východnú pravoslávnu a západnú katolícku cirkev, pričom sa Carihradský patriarcha Michal a pápež Lev IX. vzájomne exkomunikovali.

Obdobie od reformácie po súčasnosť

Reformácia kresťanstva sa začala v roku 1517 v Nemecku, jej výsledkom bolo uznanie protestantského vierovyznania, na našom území evanjelického, aj zo strany vtedajších cirkevných a vládnych predstaviteľov. Už v roku 1521 sa na Slovensku začali objavovať prvé reformačné cirkevné zbory. Reformačné učenie prinášali študenti študujúci v Nemecku, a to najmä do banských miest ako boli napr. Banská Štiavnica, Kremnica a pod. 50 rokov po reformácii existovalo na Slovensku až 900 cirkevných zborov.

Čoskoro však nastúpila tvrdá protireformácia, ktorá siahala vyznávačom evanjelického náboženstva na život aj na majetok. K najkrutejšiemu prenasledovaniu evanjelickej cirkvi na území Slovenska došlo počas tzv. Bratislavských súdov v rokoch 1671,1673 a 1674. Známe z tohto obdobia sú aj tzv. Prešovské jatky v roku 1687, kedy sa stínali hlavy evanjelických šľachticov aj kňazov.

Ak chceli v období protireformácie evanjelici postaviť kostol, museli splniť množstvo požiadaviek. Až tolerančným patentom Jozefa II.  v roku 1781 nastala sloboda vierovyznania pre veriacich z evanjelickej cirkvi. V toho období bolo na Slovensku postavených najviac evanjelických chrámov, tzv. tolerančných.

Zemepáni stavali kostoly a vymenovávali farárov bez ohľadu na to, či boli katolíci alebo evanjelici. 17. storočie bolo poznačené politicko-náboženskými vojnami, pri ktorých prišlo o život niekoľko kňazov a rehoľníkov. Za vlády Márie Terézie boli v roku 1776 zriadené na Slovensku tri biskupstvá, Spišské, Rožňavské a Banskobystrické. V 18. storočí boli mnohí kňazi predstaviteľmi literárneho sveta. Vydávali svoje náboženské diela, pričinili sa o rozvoj slovenského jazyka a boli nositeľmi vzdelanosti. Kanonik Juraj Palkovič preložil Sväté písmo do slovenčiny. Známi sú aj Alexander Rudnay, Ján Hollý a Martin Hamuljak. Aj prvý pokus o uzákonenie spisovného slovenského jazyka uskutočnil rímskokatolícky kňaz Anton Bernolák. Kodifikátorom uzákonenia spisovnej slovenčiny bol Ľudovít Štúr, profesor Evanjelického lýcea v Bratislave, spolu s evanjelickými kňazmi Hurbanom a Hodžom. V roku 1870 bol založený Spolok sv. Vojtecha, vydavateľstvo náboženskej literatúry, ktoré pôsobí na Slovensku až dodnes.

Po roku 1945 boli poštátnené všetky katolícke školy na Slovensku a v roku 1948 začali komunistickí politici vyvíjať aktivity proti Cirkvi. Cirkvi boli odobrané majetky, vládni predstavitelia eliminovali kresťanskú tlač a obmedzili činnosť biskupov. Cirkev sa v päťdesiatych rokoch dostala pod úplnú kontrolu štátu. Zrušili sa kňazské semináre a kláštory, mnohí kňazi a rehoľníci boli pre kresťanské vierovyznanie uväznení. Veriaci pracujúci v štátnej správe a členovia komunistickej strany nemohli verejne vyznávať svoje náboženstvo. Pápež Pius XII. komunistických predstaviteľov exkomunikoval.  Po páde komunizmu v roku 1989 sa začal vzťah Cirkvi a štátu zlepšovať. Boli vymenovaní noví biskupi a v roku 1990 sa uskutočnila prvá návšteva Svätého Otca na území Slovenska.

Netradičné cirkvi a hnutia

V roku 2021 bol číselník registrovaných cirkví rozšírený o ďalšie svetové náboženstvá a to o budhizmus, islam, hinduizmus a tiež o „ad hoc hnutia“, kde sú zaradení napr. jediizmus (Rád rytierov Jedi), pastafarianizmus). Novinkou je aj „Pohanstvo a prírodné duchovno“ (kde sú zaradení napr. Prírodné/rodné duchovno, pohanstvo, novopohanstvo, animizmus a dokonca aj šamanizmus). Registrované Bahájske spoločenstvo v Slovenskej republike má výrazne menej priaznivcov. V roku 2011 sa k tomuto spoločenstvu hlásilo 1 065 obyvateľov, v roku 2021 je to 311 ľudí. Zostupný trend zaznamenala aj Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní v Slovenskej republike V roku 2011 sa k tejto cirkvi hlásilo 972 priaznivcov a v roku 2021 je to 377 ľudí.

Kde je najmenej a najviac veriacich

Najviac a najmenej náboženstvo vyznávajúce kraje Najviac obyvateľov bez náboženského vyznania žije v Bratislavskom kraji, kde ich je takmer 40 %. Na druhom mieste je Banskobystrický kraj, kde žije bez vyznania takmer 29 % obyvateľov. Naopak, len 10,6 % obyvateľov v Prešovskom kraji si uviedlo, že je bez vyznania. V Žilinskom kraji len vyše 19 % obyvateľov udáva, že sú bez vyznania.

Zdroj: K Rímskokatolíckej cirkvi sa hlási 55,8 percenta, najviac pribudlo bez vyznania | Konzervatívny denník (postoj.sk)

Pokles v prípade rímskokatolíkov za posledných desať rokov je zhruba šesť percentuálnych bodov. Najviac rástla skupina „bez vyznania“, až o desať percentuálnych bodov v porovnaní so sčítaním v roku 2011.

Rímskokatolícke náboženské vyznanie si v sčítaní obyvateľov v roku 2021 uviedlo 55,8 percenta obyvateľov, čo je 3,04 milióna obyvateľov. Ide o tristotisíc ľudí menej, ako to bolo v predošlom sčítaní.

Druhú najpočetnejšiu skupinu tvorili obyvatelia bez náboženského vyznania (23,8 %), respektíve 1,3 milióna, a nezistení (6,5 %). Evanjelickú cirkev augsburského vyznania na Slovensku si v sčítaní uviedlo päť percent a gréckokatolícke vyznanie štyri percentá obyvateľov.

Z cirkví najviac narástli Kresťanské zbory na Slovensku, k tejto protestantskej cirkvi sa prihlásilo o dva a pol krát viac ľudí ako pred desiatimi rokmi. Vtedy mali 7 720 členov, vo vlaňajšom sčítaní si túto cirkev uviedlo 18 553 obyvateľov. Podľa generálnej riaditeľky Sekcie sociálnych štatistík a demografie na štatistickom úrade Ľudmily Ivančíkovej čísla ukazujú, že ľudia trocha odchádzajú od tradičných náboženstiev. Katolícka cirkev má najvyššie zastúpenie v severných okresoch Slovenska. Najvyšší podiel rímskokatolíkov je v okrese Námestovo, kde 92,4 percenta katolíkov. Výrazné zastúpenie rímskokatolíkov je aj v okresoch Tvrdošín a Čadca. V každom z nich je katolíkov nad 80 percent. Naopak najmenší podiel rímskokatolíkov je v okrese Medzilaborce, 8,7 percenta. V tomto okrese však prevládajú gréckokatolíci. Evanjelická cirkev a.v. má viac ako štvrtinu obyvateľov v okresoch Myjava, Liptovský Mikuláš a Turčianske Teplice. Gréckokatolíkov je najviac v okresoch Medzilaborce, Stropkov, Sobrance a Svidník. Bez vyznania je najviac ľudí v Bratislave a v okrese Rožňava.

Slovensko je súčasťou trendu, ktorý prebieha aj v iných krajinách. U nás je pomalší, ale tento druh sekularizácie je všeobecný civilizačný trend. Nie je to však globálny trend, ale európsky. Európa sa sekularizuje s výnimkou tých, ktorí prichádzajú z nekresťanských tradícií. Týka sa to aj strednej a východnej Európy. K islamu sa pred desiatimi rokmi prihlásilo 1 934 obyvateľov Slovenska, vlani islam uviedlo 3 862 ľudí. Stúpol aj počet obyvateľov hlásiacich sa k budhizmu – z 2 530 ľudí na aktuálnych 6 722. Hinduizmus pri sčítaní v roku 2011 uviedlo 255 obyvateľov, v tom poslednom 975. Počet ľudí hlásiacich sa k židovskému vyznaniu stúpol len o osem ľudí – z 1 999 na súčasných 2007.

Zdroj: https://tvnoviny.sk/domace/clanok/143836-prehnala-sa-slovenskom-vlna-ateizmu-odbornik-vysvetluje-co-znamenaju-vysledky-scitania-obyvatelov?campaignsrc=tn_clipboard

Zdroj: K Rímskokatolíckej cirkvi sa hlási 55,8 percenta, najviac pribudlo bez vyznania | Konzervatívny denník (postoj.sk)