Diskriminácia minoritných skupín obyvateľov

Dochádzať môže k priamej, ako aj nepriamej diskriminácii.

K priamej diskriminácii dochádza vtedy, ak sa s osobou zaobchádza menej priaznivo ako s inou osobou v porovnateľnej situácii kvôli vyššie uvedeným dôvodom. Príklady priamej diskriminácie: majiteľ obchodu odmietne najať príslušne kvalifikovaného človeka len preto, že má určitý rasový alebo etnický pôvod, alebo zamestnávateľ, ktorý v pracovnej ponuke uvedie, že uchádzať sa môžu len mladí ľudia, hoci dané zamestnanie môže dokonale vykonávať aj staršia osoba.

Nepriama diskriminácia sa vyskytuje, ak očividne neutrálne ustanovenie, kritérium alebo postupy znevýhodňujú ľudí kvôli vyššie uvedeným dôvodom, pokiaľ takýto postup nemôže byť objektívne zdôvodnený legitímnym cieľom. Príklad nepriamej diskriminácie: prekladateľská spoločnosť trvá na tom, že všetci uchádzači o zamestnanie prekladateľa musia vlastniť vodičský preukaz, pretože príležitostne je potrebné odovzdať alebo vyzdvihnúť prácu od klientov. Keďže to zabraňuje niektorým ľuďom so zdravotným postihnutím uchádzať sa o zamestnanie a keďže riadenie motorového vozidla nie je základnou požiadavkou na vykonávanie takéhoto zamestnania, spoločnosť účinne diskriminuje túto konkrétnu skupinu ľudí, pokiaľ nepreukáže existenciu objektívneho dôvodu pre takéto opatrenie.

Rovnosť ľudí je ideálom, ku ktorému sa v súčasnosti hlásia všetky civilizované a demokratické krajiny sveta a spoločenstvá týchto krajín. Ústavy a zákony jednotlivých krajín, vychádzajúc z medzinárodných dokumentov, obsahujú ustanovenia, podľa ktorých sú si všetci ľudia rovní vo svojej dôstojnosti a vo svojich právach, a zakazujú diskrimináciu na základe dôvodov, akými sú napríklad pohlavie, farba pleti, vek, rod, sexuálna orientácia, majetok, sociálny pôvod, zdravotné postihnutie, príslušnosť k národnostnej alebo etnickej skupine, náboženstvo alebo iné postavenie. Rovnosť všetkých ľudí pred zákonom a zákaz diskriminácie je jednou zo základných zásad právneho štátu a je neodmysliteľnou súčasťou každého demokratického právneho poriadku.

Všeobecná deklarácia ľudských práv

Požiadavka na rovnosť ľudí a zákaz diskriminácie je zakotvená vo viacerých medzinárodných dokumentoch. Všeobecná deklarácia ľudských práv, OSN 1948 Najuznávanejším medzinárodným dokumentom, ktorý sa týka základných ľudských práv je Všeobecná deklarácia ľudských práv. Vznikla ako reakcia na hrôzy, ktoré sa stali počas 2. svetovej vojny. Národy z celého sveta sa dohodli na Všeobecnej deklarácii s cieľom, aby sa podobné porušovanie ľudských práv už nikdy neopakovalo. Všeobecnú deklaráciu ľudských práv prijalo Valné zhromaždenie OSN dňa 10. decembra 1948. V tom čase mala OSN 56 členov. Všeobecná deklarácia bola vyhlásená za „spoločný štandard, ktorý majú dosiahnuť všetky národy a štáty“ (z preambuly).

,,Záchranné lano pre milióny ľudí“

Tak nazval medzinárodné pakty o ľudských právach švédsky diplomat Jan Eliasson

Má 30 článkov, ktoré zahŕňajú občianske, politické, ekonomické, sociálne a kultúrne práva. Všeobecná deklarácia ľudských práv nie je zmluva, dohoda medzi krajinami ani záväzný právny dokument. je to deklarácia, vyhlásenie úmyslu alebo princípu, spoločný štandard správania sa.

Členské štáty OSN sa zaviazali v spolupráci s OSN usilovať o všeobecné uznávanie a zachovávanie ľudských práv a základných ľudských slobôd. Všeobecná deklarácia ľudských práv vychádza zo základných hodnôt, ktorými sú uznanie prirodzenej dôstojnosti a rovných a neodňateľných práv všetkých členov ľudskej rodiny ako základu slobody, spravodlivosti a mieru vo svete a viera v základné ľudské práva, v dôstojnosť a hodnotu ľudskej osobnosti a v rovné práva žien a mužov.

Podľa článku 2 „každý je nositeľom všetkých práv a slobôd, ktoré zakotvuje táto deklarácia, bez ohľadu na odlišnosti akéhokoľvek druhu, ako sú rasa, farba, pohlavie, jazyk, náboženstvo, politické a iné presvedčenie, národný alebo sociálny pôvod, majetok, rodové alebo iné postavenie.“

Dôležitý je článok 7: „… Všetci majú právo na rovnakú ochranu proti akejkoľvek diskriminácii, ktorá porušuje túto 6 deklaráciu a proti akémukoľvek podnecovaniu takejto diskriminácie.“

Podľa článku 22 každý má ako člen spoločnosti právo na sociálne zabezpečenie a na to, aby mu bola v súlade s organizáciou a prostriedkami príslušného štátu zabezpečená realizácia hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv nevyhnutných pre jeho dôstojnosť a slobodný rozvoj jeho osobnosti.

Podľa článku 23 každý má právo na prácu, na slobodnú voľbu zamestnania, bez akejkoľvek diskriminácie právo na rovnaký plat za rovnakú prácu, na spravodlivé a vhodné pracovné podmienky, ako aj na ochranu pred nezamestnanosťou. Podľa článku 25 každý má právo na životnú úroveň zabezpečujúcu jemu i jeho rodine zdravie a blahobyt vrátane výživy, ošatenia, bývania, lekárskej starostlivosti a nevyhnutných sociálnych služieb, ako aj právo na zabezpečenie pri nezamestnanosti, chorobe, pracovnej nespôsobilosti, vdovstve, starobe alebo v iných prípadoch ním nezavinenej núdze o živobytie.

Medzinárodný deň ľudských práv si pripomíname. 10.12 .

V roku 1948 bola podpísaná Všeobecná Deklarácia Ľudských práv ako dokument, ktorý rozoznáva všetkých ľudí ako rovných a uznáva im práva bez ohľadu na štátnu príslušnosť, vek, pohlavie, rasu, vierovyznanie a uznáva všetkým rovnakú dôstojnosť a slobodu.

Aj keď rok 1948 nebol prvým pokusom, kedy sa zákonodarcovia sveta snažili ustanoviť hranice ľudskej dôstojnosti, vydanie tohoto dokumentu bolo zlomovým momentom v našich dejinách. Len pár rokov pred tým mal svet možnosť sledovať, čo sa stane, keď sa s časťou ľudstva zaobchádza horšie ako s dobytkom, bez nároku na spravodlivý súdny proces, odsúdení na základe vymyslených rasových predpokladov a predsudkov.Svetové spoločenstvo vydaním Všeobecnej Deklarácie Ľudských práv ustanovilo, že naozaj všetci ľudia sa rodia rovní a slobodní v právach a dôstojnosti, že naozaj všetci majú nárok na rešpekt, pomoc, úctu, dôstojné zaobchádzanie, a že vylúčený z ľudského prístupu nemôže byť vôbec nikto.

Prečo by sme mali oslavovať?

Aj keď sa cítime, že naše práva a slobody nie sú ohrozené, môže to byť spôsobené tým, že žijeme takzvaný „privilegovaný život“. Môžeme chodiť do školy, môžeme vyjadrovať svoje názory na verejnom online či offline priestranstve, môžeme slobodne vycestovať z krajiny, môžeme milovať koho chceme, môžeme požadovať zdravotnú starostlivosť a môžeme robiť veci, ktoré nám prídu ako samozrejmosť len preto, lebo sme sa narodili ako ľudia. Ľudské práva definované Deklaráciou zahŕňajú pod svoju ochranu naozaj všetkých ľudí. Aj keď ani jeden z nás nepodpisoval tento dokument osobne, naše krajiny sa zaviazali, že budú rešpektovať a vo svojom právnom systéme upevňovať hodnoty vyplývajúce z Deklarácie a že budú rešpektovať dôstojnosť všetkých ľudí rovnako.

Každé právo ustanovuje povinnosť voči niekomu inému. Právo na vzdelanie určuje štátu povinnosť na vytvorenie dostupného vzdelávacieho systému, právo na slobodu pohybu ustanovuje štátu, aby Vám umožnil vycestovať a tak ďalej. Preto aj právo všetkých ľudí na dôstojnosť určuje povinnosť všetkých ostatných ľudí rešpektovať navzájom túto dôstojnosť, svoje práva a slobody.

„Chyták“ ľudských práv je v tom, že ľudia sme všetci – narodení rovní a slobodní v právach a dôstojnosti. nie všetci tento pocit bohužiaľ zažívajú, aj keď by mali.  Niektoré vymoženosti vo svojom živote máme len pre to, že sme ľudia, je nutné si uvedomiť povinnosť rešpektovať práva všetkých ostatných ľudí.

Slabé sociálne zabezpečenie a diskriminácia

Zákaz diskriminácie ochraňuje každú osobu pri poskytovaní sociálneho zabezpečenia. Uvedený zákaz platí rovnako pre sociálne opatrenia poskytované štátom, samosprávou alebo súkromnými poskytovateľmi.

Sociálna pomoc a sociálne výhody sú poskytované spravidla len určitým skupinám obyvateľstva a ich zámerom je udržať alebo zlepšiť sociálnu situáciu príslušníkov špecifických cieľových skupín. Cielená sociálna ochrana pre osobitné skupiny, napríklad formou starobných dôchodkov, poskytovaná len osobám po dosiahnutí určitého veku, alebo príspevky poskytované osobám so zdravotným postihnutím, sa nepovažujú za diskrimináciu. Zákaz diskriminácie sa však vzťahuje na poskytovanie určitého špeciálneho druhu sociálnej pomoci v rámci danej cieľovej skupiny.

Rozsah ochrany   

Sociálna ochrana a rôzne sociálne dávky zahŕňajú finančnú a materiálnu podporu alebo iné služby napomáhajúce určitým skupinám ľudí užívať svoje sociálne práva v čo najvyššej miere. Pri poskytovaní sociálnych služieb alebo výhod je zakázaná diskriminácia, či už sú tieto služby poskytované štátom, samosprávou alebo súkromnými subjektmi.

Sociálne znevýhodnené deti zaostávajú za rovesníkmi

Slovenské školstvo zlyháva pri vzdelávaní detí zo sociálne slabších rodín. Tieto deti dosahujú v testovaní vedomostí pravidelne horšie výsledky ako žiaci bez sociálneho znevýhodnenia. Podľa sociologičky na to má okrem rodinných pomerov vplyv aj jazyková bariéra detí či nevyhovujúci systém výučby.

Vo vzťahu k sociálnej ochrane a sociálnym výhodám je zakázaná diskriminácia pri všetkých aspektoch ich poskytovania, vrátane poskytovania sociálnych výhod a služieb, kvality poskytovaných služieb a zaobchádzania s vami pri ich prijímaní.  Všetky deti by mali mať rovnaký prístup k vzdelaniu a rovnaké podmienky. V praxi to však funguje inak. Testovanie vedomostí piatakov pravidelne preukazuje priepastné rozdiely medzi žiakmi z jednotlivých regiónov. Najhoršie výsledky dlhodobo dosahujú žiaci z okresov Gelnica, Rimavská Sobota, Revúca a Kežmarok. Výsledky žiakov z týchto okresov sú takmer o polovicu horšie ako výsledky piatakov z bratislavských škôl. Testovanie tiež preukázalo, že žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia vedia z matematiky približne tretinu z toho, čo ich neznevýhodnení rovesníci.

Deti, ktoré žijú v chudobných segregovaných spoločenstvách, majú veľmi často iný materinský jazyk ako ten, v ktorom budú vzdelávané. Táto skutočnosť nie je u nás – na rozdiel od Spojeného kráľovstva, Nemecka, Švédska, Dánska a podobne – vo vzdelávacom systéme zohľadňovaná. K pochybeniu dochádza už pri príprave študentov na ich budúce povolanie učiteľa. Školy nepripravujú pedagógov schopných vyučovať slovenský jazyk ako ďalší jazyk a pedagógov elementaristov schopných vyučovať slovensky alebo maďarsky ako v jazyku, ktorý je pre deti nový.

Problémom je aj samotný spôsob výučby, ktorý nezohľadňuje sociálne odlišnosti. Nedostatočná názornosť vzdelávania a priveľké požiadavky na abstraktné myslenie, ktoré sa nemôže dostatočne rozvíjať v prostredí, kde sa rieši len základné prežitie. Deti vyrastajúce v hlučnom, priestorovo stiesnenom a nezdravom prostredí neraz trpia poruchou pozornosti, ktorá negatívne vplýva na ich schopnosť učiť sa.

Obrovské regionálne rozdiely eviduje aj ministerstvo školstva. Podľa rezortu problémy u detí zo sociálne slabších pomerov vznikajú už v prvých rokoch školskej dochádzky. Žiaci z tejto skupiny majú značné vedomostné nedostatky vo všetkých testovaných oblastiach. Veľmi náročným a problematickým sa pre nich stáva osvojovanie si nadstavbových znalostí a zručností z čitateľskej a matematickej gramotnosti, ak v matematike a slovenčine nemajú utvrdené základné učivo 1. stupňa ZŠ.

Slovenský antidiskriminačný zákon zakazuje diskrimináciu na základe všetkých chránených dôvodov v spojení s právami osôb ustanovenými osobitnými zákonmi v oblastiach prístupu a poskytovania sociálnej pomoci, sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia, doplnkového dôchodkového sporenia, štátnej sociálnej podpory a sociálnych výhod.

Slovenský právny poriadok tiež explicitne zakazuje diskrimináciu na základe všetkých chránených dôvodov vo vzťahu k nezamestnaným osobám a osobám hľadajúcim zamestnanie.

Výnimky

V niektorých prípadoch môže byť rozdielne zaobchádzanie prípustné vo vzťahu k štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí nie sú občanmi Európskej únie. Napríklad niektoré služby alebo výhody im nemusia byť prístupné. Všetky výnimky však musia byť ustanovené zákonom, musia byť nevyhnutné a proporcionálne a nemôžu viesť k diskriminácii z iných dôvodov, napríklad z dôvodu rasy alebo etnicity.

K akým porušeniam ľudských práv môže dôjsť?

Zákaz diskriminácie bude porušený, ak vám bude odopretý špeciálny druh sociálnej pomoci ku ktorému ste oprávnení podľa zákona, a to jedine z dôvodu vašej etnicity, rasy, náboženstva alebo inej osobnej charakteristiky uznanej za chránený dôvod.

V takom prípade môže byť porušené aj vaše právo na sociálne zabezpečenie.

PRÍKLAD

Odmietnutie sociálnej podpory obcou sýrskemu utečencovi, ktorému bol poskytnutý azyl, môže byť porušením princípu nediskriminácie a zároveň porušením práva na sociálne zabezpečenie.

PRÍKLAD

Podľa niektorých mimovládnych organizácií môžu byť niektoré ustanovenia zákona o príspevku pri narodení dieťaťa diskriminačné, osobitne vo vzťahu k rómskym ženám. Zákon podmieňuje vyplatenie príspevku tým, že žena po pôrode neopustí zdravotnícke zariadenie ústavnej zdravotnej starostlivosti spôsobom, ktorý je v rozpore s ustanovením osobitného predpisu o prepustení osoby z ústavnej zdravotnej starostlivosti. (Teda že neopustí nemocnicu svojvoľne, pred termínom stanoveným ošetrujúcim lekárom.) Uvedené ustanovenie bolo napadnuté prostredníctvom actio popularis a v súčasnosti čaká na rozhodnutie Najvyššieho súdu.

Ako sa domáhať svojich práv

Ak sa domnievate, že máte nárok na sociálnu pomoc alebo sociálne dávky podľa zákona, ale vám ich poskytnutie bolo odmietnuté alebo vám boli poskytnuté v nízkej kvalite z niektorého z diskriminačných dôvodov, postup pri vymáhaní vašich práv bude záležať od konkrétnej inštitúcie, do ktorej právomoci prípad patrí. V závislosti na inštitúcii, ktorá sociálnu pomoc alebo príslušný sociálny benefit poskytuje, môžete podať sťažnosť jej príslušnému nadriadenému orgánu a následne sa môžete obrátiť na súd.

Ako sa domáhať svojich práv

Máte právo sa sťažovať, ak sa domnievate, že ste boli diskriminovaný alebo diskriminovaná.

V tejto časti nájdete informácie o tom, kde a akým spôsobom sa môžete domáhať ochrany svojich práv v prípade, že ste sa stali obeťou diskriminačného zaobchádzania. Právo domáhať sa ochrany a nápravy v prípadoch diskriminácie je v Slovenskej republike explicitne zakotvené v antidiskriminačnom zákone.

Predtým ako podáte formálny podnet, je dôležité, aby ste si uvedomili, čo chcete docieliť. Ak boli poškodené vaše práva, máte právo žiadať nápravu. Tá môže nadobudnúť rôzne formy, napríklad ospravedlnenie, poskytnutie primeraného zadosťučinenia, nápravu protiprávneho stavu atď. Predtým, ako sa budete sťažovať, musíte si uvedomiť, akú formu nápravy by ste chceli dosiahnuť.

Neformálna sťažnosť

V niektorých prípadoch je lepšie pokúsiť sa vyriešiť problém najprv neformálnou cestou. Môžete svoju záležitosť predostrieť svojmu zamestnávateľovi, vzdelávacej inštitúcii, poskytovateľovi služby atď., samozrejme, v závislosti na tom, v akom kontexte došlo k diskriminácii. Takýto postup môže šetriť čas aj náklady právneho konania. Ak ste v rozumnom čase nedostali odpoveď, alebo bola reakcia pre vás neuspokojivá, môžete sa rozhodnúť podať formálny podnet.

Interné mechanizmy podávania sťažností

Slovenský zákonník práce zakotvuje právo zamestnanca podať zamestnávateľovi sťažnosť v súvislosti s porušením zásady rovného zaobchádzania. Zamestnávateľ je povinný na sťažnosť bez zbytočného odkladu odpovedať, vykonať nápravu, upustiť od namietaného konania a odstrániť jeho následky. Uvedený mechanizmus sa v reálnej praxi uplatňuje len zriedkavo.

Mediácia

Antidiskriminačný zákon umožňuje domáhať sa nápravy aj prostredníctvom mediácie. Dohoda dosiahnutá mediáciou je záväzná pre obe strany sporu. Ak je dohoda potvrdená aj prostredníctvom notárskej zápisnice, je aj právne vymáhateľná.

Formálne sťažnosti adresované špecializovaným štátnym inštitúciám a súdom

Niekedy je lepšie začať sťažnosťou adresovanou verejnej inštitúcii – napríklad špeciálnej inštitúcii zriadenej zákonom alebo príslušnej rezortnej inštitúcii – zaoberajúcej sa ochranou pred diskrimináciou (a ochranou ľudských práv) vo všeobecnosti, alebo orgánu uskutočňujúcemu dohľad a dozor nad určitým sektorom verejného života. V Slovenskej republike existuje osobitná inštitúcia zriadená zákonom, ktorej jednou z úloh je dohľad nad implementáciou antidiskriminačného zákona. Touto inštitúciou je Slovenské národné stredisko pre ľudské práva. Ďalej, existujú viaceré štátom zriadené orgány, ktorých úlohou je uskutočňovať dohľad nad dodržiavaním právnych predpisov v jednotlivých sektoroch, napríklad v oblasti zamestnania, v zdravotníctve, v školstve či pri poskytovaní tovarov a služieb.

Ak sa rozhodnete obrátiť sa najprv na tieto špeciálne orgány, musíte dbať na to, aby ste nepremeškali lehoty na podanie podnetu na súd. Jedine súd je totiž v určitých prípadoch autoritou, ktorá môže záväzne rozhodnúť o vašom prípade a priznať vám náhradu škody.

Antidiskriminačné spory v súdnom konaní

Na Slovensku – pokiaľ namietané skutky nespadajú pod ustanovenia Trestného zákona – patria antidiskriminačné spory (t. j., spory patriace pod personálny a vecný rozsah antidiskriminačného zákona) do kompetencie súdov všeobecnej jurisdikcie a vzťahuje sa ne osobitné konanie stanovené Civilným sporovým poriadkom. Príslušná procedúra je rovnaká bez ohľadu na to, či je žalovaný subjekt súkromnou alebo právnickou osobou alebo verejným orgánom.

Priestupkové konanie

Podľa zákona o priestupkoch, možno na Slovensku uložiť pokutu do výšky 500 eur pre priestupky spáchané na verejnosti spočívajúce v propagácii, podnecovaní alebo obhajobe násilia alebo neodôvodnene odlišného zaobchádzania voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu alebo pre ich náboženské vyznanie. Za priestupky diskriminačného charakteru sa môžu považovať aj niektoré priestupky proti občianskemu spolunažívaniu. Sťažnosť môžete podať  na políciu alebo miestne príslušný správny orgán (obvodný úrad), ktoré prípady prejednajú a môžu uložiť pokutu.

V oblasti zamestnania môžu byť takéto pokuty uložené Národným inšpektorátom práce, v iných oblastiach špeciálnym orgánom štátneho odborného dozoru a dohľadu, alebo môže o náhrade škody rozhodnúť súd.

Trestné sankcie

Diskriminácia je podľa slovenského Trestného zákona trestná, ak je jej dôsledkom závažné porušenie práv. Prípady diskriminácie podľa Trestného zákona môžeme zahrnúť pod titul „Podpora a propagácia skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd“, osobitne pod paragrafy 423 a 424: „Hanobenie národa, rasy a presvedčenia“, respektíve „Podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti“. Na rozdiel od nadpisu uvedených paragrafov, medzi chránené dôvody sú tu zahrnuté aj sexuálna orientácia, farba pleti, náboženské vyznanie alebo absencia vyznania.

Ak niekto uvedené činy spácha ako verejný činiteľ, člen organizovanej skupiny, z osobitného motívu, alebo za krízovej situácie, trestná sadzba sa zvyšuje. Pokiaľ ste obeťou rozdielneho zaobchádzania z dôvodu charakteristík uvedených v citovaných paragrafoch zákona, musíte sa obrátiť so sťažnosťou na štátnu políciu alebo na prokurátora a následné konanie sa bude riadiť ustanoveniami Trestného poriadku.

Ak sa domnievate, že porušenie vašich práv nebolo odstránené či napravené inštitúciami alebo súdmi Slovenskej republiky, môžete podať sťažnosť na medzinárodné alebo európske inštitúcie, napríklad na Európsky súd pre ľudské práva alebo na Výbor OSN pre ľudské práva.

Slovenské národné stredisko pre ľudské práva – SNSĽP

Slovenské národné stredisko pre ľudské práva je nezávislý orgán zriadený podľa zákona o SNSĽP. Stredisko patrí do siete štátnych inštitúcií pre ľudské práva zriadených v súlade s takzvanými Parížskymi princípmi Organizácie Spojených národov. Antidiskriminačný zákon rozšíril oprávnenia Strediska aj pre oblasť presadzovania zásady rovného zaobchádzania a ochrany pred diskrimináciou na základe všetkých dôvodov, uvedených v zákone.

V čom môžu pomôcť?

Právne služby

Stredisko poskytuje právne služby osobám, ktoré sa domnievajú, že ich ľudské práva boli porušené alebo ktoré namietajú porušenia zásady rovného zaobchádzania voči svojej osobe nejakým verejným orgánom alebo súkromným subjektom. Váš podnet môžete stredisku podať ústne alebo písomne, bezplatne a so zachovaním zásady dôvernosti. Ústrednú kanceláriu Strediska v Bratislave (adresa spomenutá nižšie) alebo ktorúkoľvek z regionálnych pobočiek v Žiline, Banskej Bystrici či Košiciach môžete navštíviť osobne alebo kontaktovať telefonicky, či prostredníctvom e-mailu. Stredisko vám môže poskytnúť konzultácie, môže vo vašom prípade konať ako mediátor alebo vám môže poskytnúť  právne zastúpenie na súde pro bono.  Využitie tejto formy pomoci však bolo v ostatných rokoch sťažené v kvôli nedostatku odborných kapacít strediska.

Služby v oblasti poskytovania informácií, vzdelávania a odbornej prípravy

Pokiaľ hľadáte akékoľvek informácie o ľudských právach, môžete navštíviť knižnicu alebo webovú stránku Strediska. Ak ste na vašej škole zodpovedný za občiansku náuku alebo za odbornú prípravu vašich zamestnancov, môžete pozvať pracovníkov strediska, ktorí vám poskytnú špeciálne upravené odborné a vzdelávacie aktivity.

Aktivity

• monitorovanie a hodnotenie dodržiavania ľudských práv
• realizácia výskumov, prieskumov a analýz týkajúcich sa dodržiavania ľudských práv a zásady rovného zaobchádzania verejnými orgánmi aj súkromnými subjektmi
• poskytovanie vzdelávacích a odborných služieb pre rôzne cieľové skupiny
• zhromažďovanie, analýza a poskytovanie informácií o rasizme, xenofóbii a antisemitizme v Slovenskej republike
• zabezpečuje právnu pomoc obetiam diskriminácie prostredníctvom mimosúdneho urovnania, mediácie alebo právneho zastupovania na súde
• zvyšovanie povedomia v oblasti ľudských práv a nediskriminácie
• publikovanie nezávislých správ, zisťovaní a odporúčaní týkajúcich sa dodržiavania ľudských práv a zásady nediskriminácie
• poskytovanie knižničných služieb

Viac informácií a kontakty

http://www.snslp.sk

info@snslp.sk

Tel: +421(0)2208 501 14

Slovenské národné stredisko pre ľudské práva – SNSĽP

Laurinská 18

811 01 Bratislava

Slovenská republika